Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
V tých dňoch uprostred bratov vstal Peter – bolo tam zhromaždených asi stodvadsať ľudí – a prehovoril: Muži, bratia! Muselo sa splniť, čo Duch Svätý ústami Dávida predpovedal v Písme o Judášovi, ktorý priviedol tých, čo zatkli Ježiša.
Skutky apoštolov 1:15–16
Čo robí toto spoločenstvo veriacich v Jeruzaleme? Na modlitbách očakáva zoslanie Ducha Svätého, ktorého im Boh zasľúbil. Ale nad týmto spoločenstvom visí tieň, tieň Judáša. Lebo keď sa učeníci okolo seba pozrú, čo vidia? Že jeden z nich chýba. Jeden definitívne vypadol z ich kruhu. Bolo ich dvanásť, už je ich len jedenásť. Od Veľkej noci sa k Judášovej zrade nevyjadrovali. Čakali by sme, že sa učeníci ponad celú bolestnú záležitosť prenesú mlčaním.
Ale na naše prekvapenie učeníci práve teraz otvoria túto temnú kapitolu svojej nedávnej minulosti. Kauza Judáš je totiž veľmi bolestná a pokorujúca záležitosť pre nich všetkých. Veď to, že jeden z nich prebehol na stranu nepriateľov, aby priviedol tých, čo zatkli Ježiša, muselo hlboko otriasť ostatnými učeníkmi. Judášova zrada ich veľmi zneistila. Ak si už nemôžeme byť istí tým najbližším, ktorému sme bezvýhradne dôverovali, potom si už nemôžeme byť istí ani sami sebou. Ak jeden z nás bol schopný takej ohavnej zrady, čoho sme potom schopní my ostatní?!
Učeníci majú aj ďalší dôvod, aby sa k Judášovej zrade už nevracali. Veď sami majú všeličo na svedomí. To, že túto záležitosť otvorí práve Peter, sa nám môže zdať až nehorázne trúfalé. Veď tým riskuje, že niekto vstane a povie: Peter, nože počkaj. Vari si už zabudol na svoje hanebné zapretie Ježiša? Akým právom ty hovoríš o Judášovom zlyhaní? Veď ty si tiež Judášov brat! To je dobrá otázka. Akým právom jeden hriešnik hovorí o druhom hriešnikovi? Akým právom Peter, ktorý zaprel, hovorí o Judášovi, ktorý zradil?
Akým právom? Právom pokánia. Keď som človekom, ktorý v duchu pokánia rieši svoj vlastný hriech, potom môžem riešiť aj hriech druhého. Keby učeníci nevedeli o Petrovom pokání a Ježišovom odpustení Petrovi, Peter by nemal ani odvahu, ani právo hovoriť o Judášovi. Veď nič nám tak nezatvára ústa, keď ide o hriech druhého, ako práve vedomie vlastného hriechu. Len človek, pokorený vlastným zlyhaním a následným pokáním môže v bázni hovoriť o previnení druhého.
Pane, stráž naše srdce i ústa, keď máme do činenia s previnením druhých!
