Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Mojžiš na to povedal: Šesťstotisíc peších má tento ľud, uprostred ktorého som ja, a ty vravíš: Dám im mäsa a budú jesť celý mesiac. Možno azda pozabíjať pre nich toľko oviec a dobytka, aby im to stačilo? Či sa pre nich majú vychytať všetky ryby v mori, aby mali všetci dosť? Hospodin povedal Mojžišovi: Je azda Hospodinova ruka prikrátka? Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní, alebo nie… Na príkaz Hospodina zadul vietor a od mora privial prepelice. Vrhol ich na tábor asi do vzdialenosti jedného dňa cesty po oboch stranách tábora a na dva lakte od zeme. Ľud vstal a zbieral prepelice celý deň, celú noc, ba aj celý ďalší deň. Aj ten, čo pozbieral najmenej, mal desať chómerov. Potom ich porozkladali okolo tábora. No ešte mali mäso medzi zubami, skôr, než ho stačili požuť, keď proti ľudu vzplanul Hospodinov hnev. Hospodin dopustil na ľud ťažkú ranu. Preto dali tomu miestu meno Kibród-Hattaava, lebo tam pochovali nenásytný ľud.
Numeri 11:21 – 23; 31 – 34
Boh prikáže Mojžišovi, aby povedal ľudu: Budete jesť mäso… Nebudete ho jesť len jeden deň, alebo dva dni, ani päť, či desať, ba ani dvadsať dní, ale celý mesiac… (Nm 11:18-20). Mojžiš však spochybní Božiu moc nasýtiť celý ľud. Hovorí: Šesťstotisíc peších má tento ľud, uprostred ktorého som ja… Ľudu je príliš veľa a zdrojov je príliš málo. Nemajú ani toľko oviec a dobytka, aby to bolo dosť pre všetkých. Ľud má síce spočítaný, ale s Božou mocou nepočíta.
Boh mu však pripomenie: Je azda Hospodinova ruka prikrátka? Je vari prislabá? Vari Boh nestačí na každú našu potrebu? Kto vidí veľkú potrebu a malé zdroje, ľahko zapochybuje o Božej moci. Mojžiš však zapochybuje aj o Božom slove. O tom, či Boh má moc splniť, čo sľúbil, vykonať, čo povedal. Preto mu Boh hovorí: Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní, alebo nie. A splnilo sa. Na Boží rozkaz vietor privial prepelice, ktoré v tom čase migrovali nad Sinajským poloostrovom. Prepelíc bolo také množstvo, že ležali po oboch stranách tábora do výšky skoro jedného metra. Boh síce dal Izraelitom mäso, ktoré si žiadali. Ale nebolo to na ich dobré, ale na ich zlé: Hospodin dopustil na ľud ťažkú ranu.
Ľud svojou pažravosťou a nenásytnosťou privolal na seba Boží hnev a trest. Nevieme, akú podobu mala tá rana. Vieme však, ako pomenovali to miesto: Preto dali tomu miestu meno Kibród-Hattaava, čiže hroby žiadosti. Prečo? … lebo tam pochovali nenásytný ľud. Tieto hroby sa stali výstrahou pre ďalšie generácie. Nie všetko, čo si žiadame, je na naše dobré. Preto nechajme na Boha, ktoré naše žiadosti splní a ktoré nie. Lebo môže sa nám stať, že Boh nám dá, čo si tak veľmi prajeme. Po čom tak veľmi túžime. A keď nám to dá, trpko to oľutujeme. Sú totiž žiadosti, ktorých naplnenie vedie do hrobu. Obrazne i doslovne.
Pane, pomôž nám, aby nás naše túžby a žiadosti nevzďaľovali od Teba, ale približovali k Tebe.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
