Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Dávidov žalm, keď bol na Judskej púšti. Bože, ty si môj Boh! Hľadám ťa za úsvitu, moja duša prahne po tebe…
Žalm 63:1–2a
Keď čítame príbehy z Dávidovho života (1 a 2Sam), pozeráme sa na neho zvonku. V nich vidíme, čo sa odohrávalo v jeho živote, ale už nevidíme, čo sa odohrávalo v jeho vnútri. Keď však čítame Dávidove modlitby, pozeráme sa na neho zvnútra. Vidíme, čo sa odohrávalo v jeho duši. A práve tým sú jeho modlitby také vzácne. Dávid nám v nich otvára pohľad do svojho vnútra, do svojej duše. Tak, ako to robí aj v tomto žalme. Až trikrát v ňom hovorí o svojej duši. (v. 2, 6, 9) A my začíname lepšie rozumieť tomu, prečo je Dávid nazvaný mužom podľa Božieho srdca. (Sk 13:22)
Hľadám ťa za úsvitu, moja duša prahne po tebe. Prečo Dávid hľadá Boha? Vari sa mu Boh stratil? Alebo sa pred ním skrýva? Nie. Dávid hľadá Boha ako toho, ktorého už dobre pozná. Ktorému už patrí, lebo vyznáva: Bože, ty si môj Boh! Tým vyznáva svoj osobný vzťah s Bohom. Boh nie je pre neho niekto neznámy. Práve naopak. Tak prečo Ho potom hľadá?
Biblia hovorí o dvojakom hľadaní, o Božom a o ľudskom. Boh hľadá človeka, lebo človek nehľadá Boha. Práve naopak, uteká pred Bohom. Veď je napísané: … niet nikoho, kto by hľadal Boha (Rim 3:11). Preto Boh hľadá človeka, lebo nie Boh, ale človek je stratený. Nie Pastier zablúdil, ale ovce zablúdili a stratili sa. Ale keď nás Boh nájde a zastaví nás na našom úteku pred Ním a my sa staneme jeho deťmi, ktoré prijali milosť, odpustenie a nový život, úlohy sa vymenia. Od tej chvíle začneme my hľadať Boha. Nie preto, že by sa Boh pred nami skrýval. Ale preto, že sme Ho spoznali a túžime po Ňom viac a viac. Tak ako zamilovaný človek túži po svojom partnerovi. Po jeho blízkosti.
Dávid nehľadá niečo, on hľadá Niekoho: Hľadám ťa hneď za svitania (Ž 63:2). Ako to prvé na začiatku nového dňa. Všetko ostatné počká. Ale nie toto, lebo moja duša prahne po tebe. Ako bola vyprahnutá púšť, na ktorej sa Dávid nachádza (v. 1), tak je vyprahnutá aj jeho duša. A čím je voda pre vyprahnutú zem, tým je Boh pre vyprahnutú dušu. Aspoň pre Dávidovu dušu. Je aj pre našu dušu?
Pane, naša duša neraz prahne po všeličom inom, len nie po Tebe. Prosíme, odpusť nám!
