Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Ak sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak robí pokánie, odpusť mu! A čo by sa aj sedem ráz za deň proti tebe prehrešil a sedem ráz sa k tebe vrátil a povedal by: Ľutujem, – odpusť mu. Apoštoli povedali Pánovi: Daj nám väčšiu vieru! Pán povedal: Ak by ste mali vieru ako horčičné zrno a povedali by ste tejto moruši: Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora! – poslúchla by vás.
Lukáš 17: 1 – 6
Čo robiť v prípade, keď sa jeden brat previní voči druhému? Ježiš postaví svojich učeníkov pred požiadavku činenia pokánia, napomínania a odpúšťania. Zdá sa, že práve tieto Ježišove požiadavky vedú učeníkov k prosbe: Daj nám väčšiu vieru! Život v spoločenstve bratov a sestier, kde sa voči sebe aj previníme, kladie na nás veľké nároky. Najmä keď dôjde k opakovaným previneniam jedného voči druhému. Vtedy potrebujeme mať nádej pre brata aj pre seba, že napriek previneniam sme naďalej schopní žiť ako brat s bratom a sestra so sestrou. Potrebujeme vieru, aby sme nerezignovali na možnosť vzájomného spolužitia.
Na druhej strane prosba učeníkov prezrádza falošné chápanie viery. Preto ju Ježiš nevypočuje. Nedá im väčšiu vieru. Prečo nie? Lebo za prosbou učeníkov sa skrýva takéto myslenie: Keby sme mali väčšiu vieru, dokázali by sme väčšie veci. Len nakoľko je naša viera silná a veľká, natoľko môžeme robiť to i ono. Ale to je viera vo vieru. Vtedy sa chce človek oprieť o silu svojej viery. Chce čerpať silu zo svojej viery. Lenže vtedy hranice jeho možností sú obmedzené hranicami jeho viery a sily. Ale nejde o silu viery, ale o Božiu silu. Nejde o veľkú vieru v Boha, ale o vieru vo veľkého a silného Boha. Vtedy hranice našich možností nie sú obmedzené hranicami našej viery či sily, ale sú obmedzené hranicami Božích možností a sily, ktoré nemajú žiadne hranice. Ktoré sú neobmedzené.
Ak by ste mali vieru ako horčičné zrno… Teda tú najmenšiu vieru, keďže vtedy nepoznali menšie zrno, ako bolo to horčičné. Takáto viera nič nečaká od seba, ale všetko od Boha. Neverí sebe a v seba, ale Bohu a v Boha. Potom takáto viera stačí aj na veľký strom: … povedali by ste tejto moruši: Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora! – poslúchla by vás. Ježiš tu stavia do kontrastu maličké zrnko s veľkým stromom. Tým ukáže, že aj tá najmenšia viera stačí na veľké veci. Prečo? Pretože nezáleží na veľkosti viery, ale na veľkosti Boha, v ktorého viera verí. Viera horčičného zrnka je totiž vierou, že Boh stačí na všetko.
Pane, ďakujeme, že Ty stačíš aj na to, na čo my nestačíme!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
