Kresťanský život

Kedy môžeš zmeniť svoj cirkevný zbor?

Vo svojom predchádzajúcom článku som tvrdil, že ak nie si pastorom svojho zboru, nemôžeš ho nijako zásadne zmeniť. A zároveň som pripustil, že existujú výnimky, hoci väčšina z nich potvrdzuje pravidlo. Tento článok je venovaný výnimkám, pretože uznávam, že mnohí čitatelia sa naozaj ocitnú vo výnimočných situáciách.

V nasledujúcich dvoch článkoch po tomto sa plánujem zamerať na to, čo vlastne môžeš za väčšiny okolností urobiť, aby si zmenil svoj zbor, aj keď nie si pastor. Teraz však k výnimkám.

SKUTOČNÁ VÝNIMKA 1: Kedy musíš zmeniť svoj zbor

Prvou výnimkou je, ak sa tvoj zbor dostáva do vážnych doktrinálnych omylov, ako je popieranie Trojice, inšpirácie a autority Písma alebo spasenia len z Božej milosti skrze vieru. V takom prípade nielenže môžeš, ale musíš pracovať na zmene svojho zboru.

V Zjavení 2 Ježiš volá k zodpovednosti celé miestne zbory za to, čo robili s falošnými učiteľmi (Zj 2:2,14,15,20,24). Ak falošných učiteľov vyhodili, Ježiš ich pochváli. Ak falošných učiteľov tolerovali, Ježiš ich odsudzuje.

V konečnom dôsledku je teda zodpovednosťou miestneho zboru ako celku, aby podporoval zdravé učenie. To znamená, že ak váš zbor začne popierať zásadné učenia, vy osobne máte povinnosť s tým niečo urobiť.

To, čo urobíš, bude závisieť od toho, kto čo učí, a od rozsahu omylu. Určite, ak pastor vyučuje veľké doktrinálne chyby, je potrebné ho zosadiť z kazateľnice. Ak k takémuto opatreniu môžu zbor viesť iní oficiálne uznávaní vedúci cirkvi, je to dobré. Ak nie, veci sa môžu zamotať, ale stále máte povinnosť zbaviť sa učiteľa, ktorý sa vážne odchyľuje od Písma.

Ak je to teda vaša situácia, modlite sa za múdrosť. Modlite sa za jednotu vo vašom zbore. Modlite sa, aby pravda prekonala omyl. A s modlitbou sa pustite do práce, aby ste odstránili neverného pastora a našli vernejšieho.

Výnimky, ktoré možno vylúčiť

Takže to je jedna skutočná výnimka z myšlienky, že nemôžeš zmeniť zbor, ak nie si pastorom. Je tu ešte jedna, ktorú spomeniem na konci. Najprv však uvediem niekoľko scenárov, ktoré vyzerajú ako výnimky, ale nie sú.

1. „Hľadá sa pomoc”

Po prvé, vo svojom predchádzajúcom článku som vôbec nemal na mysli, že jednotliví členovia cirkvi nemôžu nejakým významným spôsobom prispieť k prebiehajúcej reforme zboru. Práve naopak: reforma zboru musí zapustiť korene v celom členstve, inak to vôbec nie je reforma zboru.

Aby sme boli konkrétni, povedzme, že si členom zboru, ktorý je v procese reformy alebo revitalizácie. A povedzme, že sa zhodnete s vedúcimi vášho zboru na problémoch zboru a na riešeniach, ktoré treba presadzovať. Môžeš v tejto situácii pracovať na zmene svojho zboru? Samozrejme! Môžeš prevziať iniciatívu a stáť na čele niektorých snáh pod vedením pastora? Samozrejme!

Inými slovami, ak biblický, reformne zmýšľajúci pastor vyvesí nápis „Hľadá sa pomoc”, určite prilož ruku k dielu.

V tejto situácii však nepracuješ ani tak na zmene smerovania zboru, ako skôr na tom, aby si ho pomáhal ťahať smerom, ktorým vedúci už smerujú. Nepracuješ proti vedúcim, ale s vedúcimi. A tvoja práca ako člena zboru je absolútne kľúčová.

2. Zdá sa byť otvorený zmenám…

Niekedy sa pastori zdajú byť skutočne otvorení zmenám. Hovoria o tom, že sa chcú vydať novým smerom. Možno získali nový súbor vplyvov, prečítali nejaké nové knihy, objavili nový model. Niekedy to povedie ku konkrétnej zmene, a v takom prípade sme preskočili do scenára číslo jeden.

Niekedy však pastori môžu túžiť po zmene alebo súhlasiť s teoretickou potrebou zmeny bez toho, aby sa skutočne zaviazali túto zmenu uskutočniť. Niekedy budú pastori otvorení radám a dokonca budú sladko, úslužne súhlasiť s členom, ktorý tlačí novým smerom. Ale je tu jedna vec: ak pastor nie je ochotný osobne viesť zmenu, táto zmena sa nikdy neudrží na úrovni celého zboru.

Ak sa má zbor zmeniť, bude to stáť pastora viac ako kohokoľvek iného. Pastor bude musieť verejne učiť. Bude musieť iniciovať praktické reformy. Bude musieť odpovedať na otázky. A čo je ešte drahšie, bude musieť byť ochotný prijať niektoré údery, rozčúliť niektorých dlhoročných členov a celkovo si to poriadne skomplikovať, aby zmenu dotiahol do konca.

Ak pastor nie je ochotný toto všetko urobiť, žiadny člen zboru ho nemôže prinútiť. Ak pastor nie je presvedčený, že musí zmeniť smerovanie zboru, nemôžete zaňho hrať náhradné svedomie. Ak pastor nie je ochotný vystúpiť a viesť zmeny, nemôžete ho tam strčiť a kŕmiť ho replikami zo zákulisia.

Skrátka, to, že sa pastor zdá byť otvorený zmenám, ešte neznamená, že on – alebo zbor – ich skutočne bude chcieť.

3. Vedenie z druhej stoličky

A čo ak ste pastor zboru, ale nie hlavný kazateľ?

Najprv mi dovoľte potvrdiť, že všetci pastori alebo starší zboru majú spoločnú zodpovednosť za vedenie a riadenie zboru. To znamená, že ak existuje „starší/hlavný pastor“, mal by pravidelne strácať hlasy medzi staršími a mal by ďakovať Bohu za to, že dal zboru viac múdrosti, než má on sám.

Po druhé, vo väčšine zborov však bude jeden človek, ktorý robí väčšinu kázania a ktorý má zodpovedajúcu mieru neformálnej pastoračnej autority. A ako som povedal v predchádzajúcom príspevku, presvedčenie väčšiny kazateľov o základných otázkach ekleziológie a služby nie je z mokrého betónu. Ďalej, prakticky povedané, „starší/hlavný pastor“ bude musieť nielen súhlasiť s akýmikoľvek zmenami, ktoré navrhujete, ale v istom zmysle ich aj iniciovať. Takže sme späť v situácii číslo dva.

Pointa je, že nemôžete viesť zmeny z druhej stoličky. Zasieva to semienka rozdelenia a pokazí váš vzťah s kolegom pastorom.

SKUTOČNÁ VÝNIMKA 2: Zbor neznáša vákuum

Nakoniec je tu však ešte aspoň jedna skutočná výnimka, ktorú vidím: vákuum vo vedení. Mám tu na mysli predovšetkým zbor, ktorý z nejakého dôvodu nemá formálne uznaného pastora, najmä ak pastor nedávno odišiel.

Ak chýba viditeľný, všeobecne uznávaný vodca alebo vodcovia, smerovanie zboru je skutočne na vážkach. A ak je v zbore vodcovské vákuum, potom niekto nastúpi a zaplní ho.

Preto by sa členovia zboru, ktorí sú kvalifikovaní na vedenie a sú odhodlaní k biblickej reforme, mali snažiť, podobne ako v šachu, „vlastniť stred šachovnice.“ Mali by vstupovať do vedúcich úloh, jemne určovať nové trajektórie, budovať konsenzus okolo biblických priorít, odrážať neužitočné programy a pracovať na povolaní pastora, ktorý bude verne kázať a viesť.

Tento krok by sme mohli nazvať „reforma cirkvi zdola“. Takéto situácie sú zriedkavé a určite sú chaotické. Ale už sa to stalo, a keď sa Bohu zapáči požehnať túto prácu, ovocie môže byť ohromujúce.

Viac sa dozviete nabudúce

Či už ste v jednej z týchto výnimočných situácií, alebo nie, modlím sa, aby vám Boh dal múdrosť rozoznať, ako najlepšie slúžiť, posilňovať a zjednocovať váš miestny zbor bez ohľadu na to, či ho dokážete alebo nedokážete zmeniť.

A ak ste v zbore, ktorý sa potrebuje zmeniť, ale zdá sa, že ste bezmocní ho zmeniť, pokračujte v tom. V nasledujúcich dvoch príspevkoch sa pokúsim ponúknuť niekoľko praktických návrhov, ako môžu členovia zboru zmeniť takmer každý zbor k lepšiemu, ako aj to, ako žiť s tým, čo zmeniť nemôžete.


Všetky články v sérii:

  1. Prečo ty nemôžeš zmeniť svoj cirkevný zbor
  2. Kedy môžeš zmeniť svoj cirkevný zbor
  3. Ako zmeniť svoj cirkevný zbor
  4. Ako žiť s tým, čo zmeniť nemôžeš

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9 Marks

Bobby Jamieson

je kazateľom baptistického zboru Capitol Hill vo Washingtone, D.C. Je autorom knihy The Paradox of Sonship: Christology in the Epistle to the Hebrews: (IVP Academic, 2021) a The Path to Being a Pastor: A Guide for the Aspiring (Crossway, 2021).