Hľa!

Neviem ako vy, ale ja sa rád pochválim, keď mám niečo nové. Niekedy sa až neviem dočkať. Žiaľ, niekedy to je na prvý pohľad čisté chválenkárstvo (pozri aký mám nový mobil!), ale niekedy je to len úprimná túžba podeliť sa s inými o radosť (pozri aké pekné bábätko čakáme!). Len pred pár týždňami sme mali Vianoce, a častou otázkou zovšadiaľ bolo: „A čo si dostal pod stromček?“ Radi ukazujeme – svoje najnovšie hračky (deti bábiky a autíčka – tínedžeri mobily a oblečenie – dospelí prerobené byty a dovolenky). V podstate všetky „sociálne“ siete sú postavené na tom, čo iným ukazujeme a čo chceme, aby videli. Tu som bol, toto som zažil, toto mám, tamto viem, hento som videl… Vidíš?… A závidíš?

V tom dnešnom texte, nad ktorým sa budeme zamýšľať a ktorý som pred chvíľou čítal nám aj Ján Krstiteľ chce niečo ukázať. V tom celom texte je len jedno jediné sloveso v rozkazovacom spôsobe – „Hľa!“ Ján chce uchopiť našu pozornosť, chce aby sa naše očné buľvy obrátili smerom, ktorým ukazuje jeho prst. Čo nám chce tak veľmi nástojčivo ukázať? To, kým je Ježiš. A vraví, že je Baránkom Božím a Synom Božím.

1. Baránok Boží

Ako Ježiš ide okolo, Ján Krstiteľ ukazuje na neho prstom a kričí (v29b-30): „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. To je ten, o ktorom som povedal…“ O ňom som vám celý čas hovoril. Je tu! Hľa! Vidíš ho?

Celá 1. kapitola Jánovho evanjelia je posiata obrazmi SZ – Na počiatku…, Slovo, svetlo a tma, stvorenie, život, … A tak aj v týchto veršoch nachádzame silný koncentrát SZ. Tentokrát v obraze baránka. Ten totiž zohrával v teológii a živote Izraelitu veľkú úlohu. Dajme si rýchlokurz SZ biblickej teológie Baránka:

• • Ábel: Vôbec prvá obeta, ktorú človek Bohu priniesol bola od Ábela, druhého syna Adama a Evy. V knihe Genezis čítame, že Ábel bol „pastierom oviec“ a Bohu „obetoval prvorodené zo svojho stáda s tukom.“ Boh „priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obetu“ (Gn 4:2,4). Baránok – prvá obeta.
  • Abrahám: Ďalší silný príbeh, v ktorom zohráva dôležitú postavu baránok nachádzame pri Abrahámovi. Celkom známy príbeh o tom, ako Abrahám šiel obetovať svojho syna Izáka, pretože ho o to Boh požiadal (aby tým vyskúšal jeho vernosť). Cestou na miesto sa Izák pýta otca: „‚Pozri, oheň a drevo je tu, no kde je baránok na spaľovanú obetu?‘ Abrahám odvetil: ‚Syn môj, baránka na spaľovanú obetu si obstará Boh.‘“ (Gn 22:7-8). A keď prišli na miesto, Boh v poslednej chvíli zastavil Abraháma a ten „sa rozhliadol a v kroví uzrel barana zachyteného za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna ako spaľovanú obetu. Abrahám nazval toto miesto ‚Hospodin sa postará‘. Tak sa dodnes hovorí: ‚Na vrchu sa Hospodin postará.‘“ (vv13-14) Boh sa postaral a tento baránok zomrel namiesto Abrahámovho syna.
  • SZ obety: Nemalo by nás teda prekvapovať, že jedno z najčastejšie obetovaných zvierat bol práve baránok. Každé jedno ráno a každý jeden večer kňazi obetovali jedného baránka (Ex 29:38-39). Toto bolo jadrom celého obetného systému. Baránok = obeta = odpustenie = Božia prítomnosť.
  • Izaiáš: Napokon vo veľkom prorokovi SZ, Izaiášovi, je veľkolepá pieseň o Trpiacom služobníkovi (Iz 52:13–Iz 53:12), skrze ktorého Boh prinesie záchranu. Je tam opísaný týmito slovami (Iz 53:7) – „Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.“ –– Boží služobník bude ako „baránok vedený na zabitie.“

Čiže obraz obetného baránka je v SZ veľmi dôležitým. Kľúčovým pre život a budúcnosť Božieho ľudu. Bez baránka niet obety, bez obety niet odpustenia, bez odpustenie niet Božej prítomnosti, bez Božej prítomnosti niet Božieho ľudu. Prečo však práve baránok? Také nevinné, dokonalé, čisté a rozkošné zviera. Práve preto. Lebo len nevinné stvorenie (baránok) mohlo zomrieť za vinné stvorenie (človeka).

Čiže, keď Ján Krstiteľ ukáže prstom na Ježiša a zvolá: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta!“, tak v mysliach okolostojacich sa okamžite vynorí celý tento SZ zástup baránkov, ktoré snímajú hriechy ľudí. Snímajú znamená, že ich berú na seba, nesú ich, odnášajú ich hriech preč. Oni (si od)nesú tento trest ľudí.

Každý z nás potrebuje Baránka: niekoho, kto ponesie a odnesie našu vinu a trest. Niektorí robia baránka sami zo seba – sami chcú sňať svoj hriech, popasovať sa s ním, odčiniť ho. No niesť na vlastných pleciach svoje hriechy, svoju neposlušnosť, svoje zlyhania, svoju nedokonalosť, svoju temnotu a zlo – toto bremeno nás napokon zdrví! Iní zas sa robia obetným baránkom pre iných – sami chcú sňať hriech sveta. Nie až tak moc svoj (tých veľa predsa nemajú), ale zato sa sami pasujú do role trpiacich záchrancov. Ale výsledok je rovnaký – aj oni ostávajú napokon zdrvení týmto bremenom. Alebo možno si sami tvoríme obetných baránkov, na ktorých hádžeme svoje zlyhania a ktorých obviňujeme z nášho biedneho stavu (to tí moji rodičia, systém v štáte, neschopná učka, šéf ma prehliada, tréner nedal príležitosť, nikto ma to nenaučil, …)

Každý z nás potrebuje Baránka. Bez výnimky. Lenže pozrime sa ešte raz na Jánov výkrik: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta!“ Tento Baránok, ktorý prichádza, je od Boha. To Boh ho prináša! A toto je neslýchané, pretože zviera na obetu prinášal práve previnilec, ktorý ho prišiel obetoval. Mal by to byť náš baránok, ktorý sníma náš hriech, ale Ján nás presviedča, že to len Boží Baránok je ten, čo zachraňuje.

A tento Baránok Boží je dokonalý, nevinný, bezchybný a čistý. Nepotrebuje prinášať obetu za seba. Práve naopak, jeho obeta je pre teba, pre mňa. Pre tých nedokonalých, vinných, chybných a špinavých. A že tento Baránok je Božím Baránkom znamená, že sám Boh sa rozhodol vysporiadať s našou vinou a hrie-chom. Vyhrnul si rukávy a prevzal iniciatívu. A to tým, že poslal svojho Syna. To je 2. vec, čo Ján ukazuje:

2. Syn Boží

Tento Mesiáš je nie len od Boha, ale on je Boh – ale o tom sme už hovorili. To znamená, že sám Boh sa rozhodol na sebe vysporiadať s našou vinou a hriechom. Boh je tým Baránkom, ktorý na seba berie náš hriech. Ten, o ktorom hovoril Izaiáš – „Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.“ (Iz 53:7) – to je náš Boh! Baránok Boží je Syn Boží. Lebo len dokonalý Baránok nás dokáže dokonale očistiť. Len on dokáže niesť naše hriechy, neposlušnosť, zlyhania, nedokonalosť, temnotu. A miesto toho, aby sme boli zdrvení my, je zdrvený on.

Autor listu Hebrejom píše o Ježišovom príchode nasledovné: „keď Kristus prichádza na svet, hovorí: Obety ani dary si neželáš, ale dal si mi telo.“ (Heb 10:5) Prečo mu dal telo? Aby sa mohol stať obetovateľným Baránkom. Na to predsa prišiel, nie? Aby zomrel. Preto sme oslavovali Vianoce. Lebo prišiel – aby zomrel. Vianoce bez Veľkej noci neprinášajú žiadnu útechu. Prišiel, aby raz a navždy priniesol dokonalú obetu, ktorá dokonale zachráni tých, ktorí v neho veria a prijímajú ho. Preto Boh neposlal posla, len nejakého Mesiáša či Služobníka, alebo len krásneho baránka, ale poslal svojho jediného, dokonalého, milovaného Syna.

Vidíš ho takéhoto? O to lebo Jánovi išlo, keď zvolal svoje „Hľa!“ a prstom ukázal na prichádzajúceho Krista. Žijeme v dobe a prostredí, v ktorom všetko odvšadiaľ na nás kričí: HĽA! Každý billboard popri ceste, každá reklama v TV, každý leták v čakárni u lekára, každá vyskakujúca reklama na webstránkach, každá notifikácia na našom mobile úzkostlivo volá: „HĽA! Pozri čo pre teba mám. Ak toto bude mať, ak sa o tomto dozvieš, ak takto budeš žiť, ak na takúto dovolenku pôjdeš, ak týmto veciam budeš veriť, ak si toto kúpiš, … potom bude už naozaj lepšie. Hľa, toto je to, čo ti chýba. Toto potrebuješ…“

A sila týchto volaní spočíva v tom, že majú pravdu. Naozaj nám niečo chýba, naozaj niečo potrebujeme, bez čoho nikdy neokúsime skutočnú spokojnosť. Majú pravdu o našom probléme, ale mýlia sa v riešení. Keď Ján Krstiteľ zvolal svoje „Hľa!“, takprstom ukázal na prichádzajúceho Krista. Ľudia mali rôzne pohľady na to, čo je ich problémom a aké riešenie by ten pravý Mesiáš mal priniesť. A keď prišiel, nevideli ho, nespoznali ho. Aké očakávania máš od tohoto Mesiáša ty? Po akej záchrane túžiš? Po lepšej práci, pevnejšom zdraví, radostnejšom manželstve, plodnejšom rodičovstve…? Po akej záchrane túžiš?

Ježiš prináša len jednu záchranu – pred hriechom. Pred tým, s čím si nikto z nás nedokáže pomôcť. „Baránok Boží, ktorý sníma hriech“ Bratia a sestry, veľa vecí môžeme ľuďom okolo seba ukazovať: svoje darčeky, hračky, mobily a hodinky, deti a výlety… A na veľa vecí sa aj my môžeme pozerať. Ale tieto dni – tento nový rok 2023 – upriamme svoje oči na Ježiša. Akú zmenu by to prinieslo do nášho života, ak by sme tento celý rok pozerali na Ježiša viac, ako na čokoľvek iné, na kohokoľvek iného. Ako by to zmenilo naše mestá, keby naše zbory po celý rok uprene hľadeli na svojho Boha-Spasiteľa, Ježiša Krista?

Hľa! Pozri na neho! Vidíš ho?
Ak áno, nespúšťaj z neho oči, ostaň zahľadený na neho. A pridaj sa ku Jánovi Krstiteľovi, ktorý ukazuje na neho prstom a volá na okolostojacich: „Hľa!, Hľa!“ Mnohí v našich mestách a okolí ho ešte stále nevidia. Nevedia, že prišiel, aby bol Božím Baránkom, ktorý môže sňať aj ich hriech. Ukazuj.
A ak ho nevidíš, ale chceš, pros Ducha Svätého, aby ti ho zjavil. Sám Ján Krstiteľ potreboval Ducha Svätého, aby v Ježišovi spoznal zasľúbeného Mesiáša! Hovorí (Jn 1:33): „Ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočívať na ňom, to je ten…‘“ Ak ho teda nevidíš, ale chceš, využi túto chvíľu na tichú modlitbu, aby ti Duch zjavil. Ak to potreboval Ján Krstiteľ (Ježišov príbuzný! – Lk 1:36) a Boh mu rád zjavil Syna, o čo skôr tebe!

Hľa, Baránok Boží! Toto je Boží Syn.