Nezaradené

Lákaj ho, aby sa ospravedlňoval za Boha

V Listoch Hnevonosovi korešponduje starší démon (Svrabomil) s mladším démonom (Hnevonos), aby mu radil v umení zla a rafinovaného podvodu. Séria nadväzuje na C. S. Lewisove klasické dielo Rady skúseného diabla.

Môj drahý Hnevonos,

Ospravedlňujem sa, že som sa oneskoril s odpoveďou na tvoju nekonečnú kopu listov. Bol som veľmi zaneprázdnený vecami, ktoré sa ťa vôbec netýkajú. Úprimne, odľahlo mi, že som mal pokoj od všetkých nezmyslov a nariekania, na ktoré som si v tvojich listoch zvykol. Preto som neveril vlastným očiam, keď som otvoril tvoj posledný list. Úžasné, synovec môj, jednoducho úžasné! Moja práca napokon nevyšla nazmar.

Kiežby som videl výraz tváre tvojho pacienta, keď sa ho „ženatí muži“ otvorene spýtali, čo si on, ako nasledovník Nepriateľa – myslí o ich láske? Riaditeľstvo ma informovalo, že chvejúci sa hlas tvojho muža, jeho skrivená tvár a uhýbavé pohľady boli neskutočne zábavné. Celý týždeň sme sa na tom v kasárňach výborne bavili.

Ale ako píšeš, toto bol len začiatok konca. Zbiehajú sa mi sliny, keď si ho predstavím, ako prešľapuje z nohy na nohu. Myslím, že sa to stalo o pár dní neskôr? Keď on, teda prepáč, ona trvala na tom, aby tvoj muž používal jej správne zámeno. Stmavol by som o tri odtiene, keby som videl, ako on o tri odtiene zbledol, kým čakal v rade v Chipotle. A vravíš, že to všetko sa dialo pred dievčaťom, ktoré sa mu páči? Skvelé!

Ďalej som sa dopočul strhujúce novinky z víkendovej rodinnej oslavy. Premýšľali sme, ako by sme čo najlepšie využili, že jeho ujo si rád vypije. Počul som, že tento opilec takmer spadol, keď sa potácal sem a tam, prstom ukazoval cez celú miestnosť a hulákal: „Taaak, ty mi hovoríš, žeee všetci skončíme v pekleee? … Budeme sa smažiť v plameňoch, ak nebudeme nasledovať tvojho Boha?“

„Nikdy som sa necítil taký malý, nesvoj a zahanbený“, zapísal si dokonca večer do denníka? Tak rád by som si to prečítal. Naozaj sa počas cesty domov otočil k našej Dalile a povedal: „Niektorí kresťania veria týmto veciam, ale ja zmýšľam inak. Prepáč. Dúfam, že sa nehneváš?“ Radostne som zavrčal.

V mojej neprítomnosti si ho priviedol k nádhernému pokániu: ospravedlňoval sa za Nepriateľa!

Pozor na Knihu

Ľudia, hlúpe stvorenia, predpokladajú, že by sme si nikdy neželali, aby prežívali výčitky svedomia. Kdeže! Neúnavne pracujeme na tom, aby sa ospravedlňovali za všetky správne veci. Takto dosiahneš ohromný pokrok. Začal si v ňom prebúdzať pocit, že jeho vernosť Nepriateľovi je ponižujúca (doteraz si pamätám, ako mi bolo zle od žalúdka, keď ma náš Majster prvýkrát vyburcoval k tomuto zisteniu). Všetci naši členovia, spolu s mnohými našimi najcennejšími služobníkmi prechádzajú od hanby k oslobodeniu a užitočnosti.

Prinútiť ho, aby sa hanbil za Nepriateľa – a najmä za Nepriateľovu Knihu – nie je slabý výkon, synovec. Uvažuj o tom.

Ako dosiahneme, aby bol vojak skeptický voči veleniu svojho Generála? Posol ponížený správou svojho Kráľa? Aby sa bojovník hanbil použiť vlastný meč? Je ako námorník, ktorý sa plaví naslepo v tme zo strachu, že by svetlo z lampy obťažovalo našich spiacich ľudí. Jeho znepokojenie z toho, že by ho našli v uniforme, len potvrdzuje to, čo sme o Nepriateľovi vedeli: Neznesiteľný. Nehodný. Zahanbujúci.

Synovec môj, ak ich odzbrojíme od Knihy, znechutíme im jej obsah a dokonca aj niektoré učenia, boj o takú dušu je takmer ukončený. Stačí, ak nad ním zdvihneme svoju zástavu. Berieme Nepriateľa za slovo: Kto sa bude hanbiť zaňho a za jeho slová, za toho sa bude hanbiť Nepriateľ. Ak ho zaprú, on zaprie ich. Ak budú vešať hlavu nad jeho nepopulárnymi postojmi a bažiť za pochvalou a dobrou mienkou od iných, zomrú opustení, odhalení a odzbrojení – a my nikdy neváhame vystreliť svoje šípy.

Malé trhliny môžu rásť

Niekoľko praktických tipov.

Nie všetko naraz. Nesnaž sa, aby sa okamžite hanbil za Nepriateľove slová. Neponáhľaj sa. Pamätaj, že malé trhliny potopia aj tie najväčšie lode.

Stačí ak ho zahanbíč v jednej či dvoch veciach. Nikdy nezabúdaj, že Nepriateľ netvrdí, že sú pravdivé len niektoré jeho slová, ale všetky. Slová ako neomylný bezchybný sa dajú prekrútiť, aby nám uľahčili prácu: Stačí, aby sa jeden názor stal neobhájiteľným a ľudia nakoniec odmietnu celok ako neuveriteľný. Koľkí budú slúžiť na našej večnej hostine, pretože nemohli zniesť to, čo sa stalo pred stáročiami v Kanaáne? Malé trhliny, synovec, malé trhliny.

Oceň kompromis. Keď si ho naviedol, aby urobil nevinnú chybu a dvojmetrového muža pred ním nazval „on“,  a tým vyprovokoval muža, aby sa dožadoval ospravedlnenia – on sa naozaj potichu ospravedlnil – čo sa mu potom stalo? Nič.

Nič zlé sa mu nestalo – aspoň z toho, čo povedal. Pokojne sa otočil a objednal si. Prizerajúci sa ho nechali na pokoji. Neprejavil sa ako „fanatik“ pred objektom svojho záujmu, nikto mu na sociálnych sieťach nenadával (čosi!). Nič to nevyvolalo. Len tichý hlások sa ešte viac stíšil a on sa k nám o kúsok priblížil.

Trénuj pocity, ovládni myseľ. Nezabudni, Hnevonos, že toto je náladová generácia naučená komunikovať emotikonmi. Ich pocity ovládajú ich mysle; ich emócie určujú, čo je pravdivé. Riaditeľstvo naďalej prináša údaje, ktoré dokazujú, že argumentácia je neúčinná. Riadia sa srdcom, nie rozumom. Teraz trávime viac času robením show: hmla, svetlá, zvukové efekty. Nenechaj ich rozmýšľať nad tým, prečo Nepriateľ očakáva, že manželia a manželky budú mať také a také vzťahy, alebo prečo vyzýva mužov, aby sa správali ako muži. Namiesto toho ich presvedč, že jeho dôvody sú zjavne nepravdivé, pretože jednoducho cítia, že sú odporné. Získaj ich emócie a zmocníš sa ich duše.

Nakoniec urob „tú vec“ konečnou. Spomínam si, ako som raz operoval pacienta, ktorý bol bez môjho zásahu odsúdený na to, čomu háveď hovorí „šťastné manželstvo“. Na začiatku manželstva som mu však nenápadne navrhol, aby prehodnotil chichotanie, ktoré vo svojom pobláznení považoval za rozkošný smiech. Netrvalo dlho, pomaly sme zvyšovali hlasitosť nemuzikálneho zavýjania a on bol čoraz podráždenejší. Čím viac sa odhodlával naň zabudnúť, tým viac sme mu ho pripomínali. Čoskoro sa z toho stal viac než len zvuk, zrazu predstavoval všetko, čo sa mu na nej nepáčilo. Čoskoro zabudol na mnohé dôvody, prečo ju miloval – jej smiech sa stal naším bičom, ktorý mlátil jeho city.

O čo mi ide? Prinúť ich, nech sa zamerajú na tú jednu chybu v Knihe. Keď ju nájdeš, nech sa tvoj človek na ňu upne. Pomaly zvyšuj hlasitosť. Urob z jeho náboženstva neodvratné kvílenie. Bičuj jeho náklonnosť a naivnú dôveru v Nepriateľovo slovo.

Nepriateľov dych

Celé Písmo je „vdýchnuté Nepriateľom“. Našou úlohou, ktorú si začal plniť minulý týždeň, je spôsobiť, aby sa im z toho zápachu dvíhal žalúdok. Ak Bohom vdýchnuté, potom má odporný dych. Prebuď v ňom zistenie, že uctieva Boha Trápnosti. Dole je lepší vzduch.

Synovec, ako bude tvoj muž pokračovať ďalej, nikdy mu nezabudni dovoliť kráčať len jedným smerom. Bez ohľadu na to o aký problém ide – o otroctvo alebo sodomiu, rozvody alebo potraty, sociálnu spravodlivosť alebo patriarchát – jemne ho veď k tomu, aby Nepriateľove slová posudzoval podľa iných kritérií.

Pošli ho, nech sa poradí s ľuďmi na twitteri, s guru tejto doby, s populárnymi psychológmi, s pokrokovými biblistami, so svojím neveriacim susedom, s neveriacim svetom, a potom, možno potom, bude pripravený navštíviť Ámosa alebo pochopiť, čo ten nešťastný apoštol vo svojich listoch naozaj myslel. Posudzuj Knihu podľa jeho intuície; múdrosť Nepriateľa podľa múdrosti človeka – nikdy nie naopak. Vždy cestuj zo sveta do Knihy – nikdy nie z Knihy do sveta.

Tvoj príjemne prekvapený strýko,

Svrabomil

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: Desiring God

Greg Morse

píše pre desiringGod.org a je absolventom Bethlehem College & Seminary. S manželkou Abigail žijú v St. Paul so svojimi synmi a dcérou.