Chcel by som, aby sme porozumeli tomu, čo slová „ktorý si v nebesiach“ znamenajú pre naše postoje a náš duchovný život. Priznám sa, že mi to pripadá ako niečo navyše. Asi mnohí z nás ponad tento výraz len tak prebehnú.
Ozaj, boli ste už v nebi? O apoštolovi Pavlovi vieme, že bol v nebi. Ale nie je to bežná skúsenosť. Možno sa cítite ako v nebi, keď prežijete odpustenie, alebo počujete nádherné piesne. No ja nemyslím na to, ale na nebo, kde býva Boh, Otec.
Kam nás chce Pán týmito slovami zaviesť? Text, ktorý chcem použiť ako motto pri našom hľadaní, je napísaný v liste Kolosanom, kapitole 3, vo verši 2. Apoštol Pavol hovorí: „Myslite nato, čo je hore, nie na to, čo je na zemi.“ V Prvom liste ku Korinťanom zase píše: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým , ktorí ho milujú.“
Ako to myslí? Kde je to hore? Ak je nebo nad každú našu predstavu, ako sa mám pri modlitbe na to sústrediť? Má nám to slúžiť len ako adresa, ktorú musíme k našej modlitbe pripojiť, aby dorazila na správne miesto? Asi to nebude ten pravý dôvod.
Žalm 139 hovorí: „Hospodine, ty si ma preskúmal a poznáš ma. Aj môj zámer vopred poznáš. . . o všetkých mojich cestách vieš.“ Znamená to, že ja ešte ani neviem, o čom budem premýšľať a ON už to vie. Chcem niečo povedať – a ON aj to vie. On je Boh, ktorý ma pozná. Myslím si, že Boh nepotrebuje uvádzať adresu, dokonca ho nemusíme ani osloviť.
Vráťme sa k tomu, o čom sa hovorí v liste Kolosanom „Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi.“ Keď sa modlíte, myslite na to, čo je v nebesiach. Čo to asi znamená? O tom, čo si presne máme myslieť vám veľa nepoviem, pretože som na tom tak, ako aj vy. Pokúsme sa dostať k tomu z inej strany. My, keď v rôznych situáciách nechceme byť trápni, snažíme sa byť vedeckí a povieme: Vesmír nie je trojposchodový, teda taký, kde je dole peklo, podsvetie, potom zem a nakoniec nebo. Takejto predstave sa asi vysmejeme. Nám sa viac pozdáva hovoriť o nebi, ako o štvrtej dimenzii. Možno je to tak, no prečo by nebo malo byť štvrtou dimenziou? Prečo nie prvou? Fyzika tvrdí, že štvrtou dimenziou je čas. Matematika, tá si dokáže vymyslieť aj x – rozmerný priestor! Uvedomujeme si, že takéto predstavy nám veľmi nepomôžu. Nemôžme sa modliť „Otče, ktorý si v štvrtom rozmere. . .“ Niektorí kvázi kresťanskí vedci prišli s tvrdením, že nebo je niekde pri Polárke. My na severnej pologuli sa môžeme pozerať tým smerom, ale čo naši protinožci na južnej pologuli? Takže ani to sa nám nehodí. Nevieme povedať kde to je a aké to je. Myslím si, že to ani nie je dôležité.
Prvé slová Biblie: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem,“ nám naznačujú, že celá naša realita sa neskladá len z toho, čo vidíme, ale aj z toho, čo nevidíme. Rozumiete tomu? Naša realita sa skladá z dvoch častí. O jednej z nich vieme len veľmi málo. No ak sa máme modliť, niečo o nej musíme vedieť. Niečo si musíme predstaviť, niečo s tým musíme robiť! Na začiatok by som chcel povedať, že keď sa modlíš, tak podľa listu Kolosanom odchádzaš vo svojich predstavách z toho, čo vidíš a čo vnímaš a vchádzaš do duchovného sveta. Keďže nemáme poriadne vysvetlenie, nemusíme sa báť svojich bežných, prirodzených, alebo naivných reakcií spojených s predstavou, že nebo je hore. Aj Ježiš keď sa modlil, pozdvihoval svoje oči hore. Iste to neznamená, že nebo je nad Izraelom. My len vieme, že existuje duchovný priestor, ktorý niekde je a nejakým spôsobom preniká do nášho sveta. Bez týchto predstáv sa asi nebudeme vedieť modliť. Musia nám ostať, pretože ani ten najvzdelanejší človek sa ich nevie zbaviť. Neexistuje nikto, ani s tou najväčšou mozgovou kapacitou, kto by o nebi a o Bohu dokázal povedať niečo iné. Tie slová: „Na počiatku Boh stvoril nebesia a zem“ znamenajú, že nebo je primárne! Nebo je miesto odkiaľ Boh všetko riadi. Takže na otázku: Kde je náš Pán? Odpovedáme: „V nebi.“ Keď sa modlíme, máme sa modliť k Otcovi v nebi. „Myslite nato, čo je hore,” hovorí apoštol Pavol, alebo „predstupujte pred trón Jeho milosti.“ Ježiš nám hovorí, že sa máme modliť „Otče, ty v nebesiach.” Nemáme sa modliť „Otče, ty všadeprítomný,“ aj keď vieme, že je všadeprítomný a všetko sa deje v Jeho prítomnosti.
Iný extrém je, že niektorí, čo sa snažia byť veľmi duchovní, hovoria „Modlime sa ako k Bohu, ktorý je v nás.“ V Biblii na mnohých miestach čítame, že Boh, Duch Svätý býva vo veriacich ľuďoch. Izaiáš hovorí: „bývam s tým, kto je zdrteného srdca.“ Preto niektorí hovoria, že sa treba modliť k Bohu, ktorý je vo mne. Toto je veľmi nebezpečné. Ľahko to vedie k duchovnej pýche, alebo k tomu, čo učí New Age. Vedie to k zbožšteniu človeka. Podľa New Age je každý z nás „kristus.“ Myslím si, že keď si uvedomujete, že vo vás je Duch Svätý a modlíte sa skrze Ježiša Krista, tak nemusíte hneď spadnúť do takejto herézy.
Chcel som len zdôrazniť, že modlitba Otče náš nás neučí, že si máme uvedomovať Boha v nás. Ona hovorí, že máme vstupovať do nebies! Chcem veľmi zdôrazniť, že nie je možné byť kresťanom bez toho, aby vo vás Duch Svätý neprebýval. A keď sa modlíš, tak ten Boh v tebe, Duch Svätý, ti skrze Ježiša Krista dáva prístup k Otcovi. Teda nemodlíš sa k tomu, čo je v tebe. Modlíš sa k Tomu, ktorý je v nebesiach.
Modlitba Pánova nás v našich predstavách vedie z tohto sveta do sveta, ktorý je v nebi. Ako sa to dá? Je to niečo, čo sa podľa Prvého listu Korinťanom, 2. kapitoly, dá prežiť. Verše 9 a 10 hovoria: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, ktorí ho milujú. Nám to však Boh zjavil skrze Ducha.“ Myslím si, že keď Duch niečo zjavuje, tak to zjavuje v odpovedajúcom zážitku.
Možnože niekomu dal videnie a počas tohto videnia bol v nebi. Keďže však predpokladám, že modliť sa môžeme všetci, aj tí, ktorí sme nemali takéto videnia, chcem ďalej premýšľať o tom, ako nám to teda Duch zjavuje? Myslím si, že nám dáva prežiť tomu odpovedajúci zážitok. Aj keď sme to doteraz nevideli, ani o tom nepočuli, tak vieme vo svojom duchu prejsť až do neba. V modlitbe potrebujete preniknúť do neba. Potrebujete preniknúť z tohto sveta, do duchovného sveta. Nie je to však akýsi meditatívny prenos. Kresťanstvo je duchovné náboženstvo. To sú duchovné zážitky. Samozrejme, že to musí súvisieť s raciom, s niečím, na čo myslíme. V tom je kresťanstvo veľké, že nevypína mozog tak, ako iné náboženstvá, ktoré vám povedia: „zabudni, vyprázdni sa, vybieľ si myseľ “. My sa neodovzdávame bez toho, aby sme nerozumeli! Keby sme sa zbavili tohto zážitku, tak sme suchí ako vlaňajšia tráva. Teda keď sa chceš modliť, daj sa preniesť do neba, pred Boží trón. Neviem čo zažiješ, čo ti Duch svätý zjaví. Na tom až tak nezáleží.
Nakoniec by som chcel hovoriť o vzťahu modlitby k neviditeľnému svetu. Nazval som to neviditeľný svet, lebo neviem ako to lepšie nazvať. Dokonca ani neviem, či to je sféra, či priestor. Ťažko povedať čo to je. Sme odkázaní zostávať pri predstavách a nechať sa Duchom vtiahnuť do neba. Nebo je blízko a Ježiš Kristus je brána k Nemu. On povedal „Ja som dvere.”
Hoci duchovný svet je nebezpečný svet, je ako mínové pole, naozaj veľmi nebezpečné, ale keď ťa Ježiš ako pastier vedie, neboj sa, v duchovnom svete sa ti nič nestane. Vedz, že Ježiš Kristus dal svoju krv za teba, aby si mohol doň vstúpiť. Ježiš tiež hovorí o podmienkach pre tých, čo chcú byť hodní tam vstúpiť. Ale ty tam v modlitbe môžeš vstúpiť už teraz. Keď hovoríš to „Otče v nebesiach“ zrazu si tam skrze Ducha Božieho. Nevieš, čo si predstavuješ, ale prežívaš, že si tam.
Takže, aby sme to zhrnuli. Princíp tohto celého spočíva v tom, že sa budeme na vec pozerať ako deti. Je to hore? Nie je to hore? Faktom však zostane, že ja sa môžem pozerať len hore. Je tu ešte ďalšia vec. Keď sa modlíš, si vytrhovaný z tohto sveta. Všetky starosti sú preč, sú za tebou a ty sa môžeš sústrediť. A to, ako tam vstupuješ, je cesta, ktorou ťa vedie Duch Svätý a nemusíš mať z ničoho strach. Je to nebezpečný svet, ale prežiješ to, čo Ježiš povedal : „Kto prosí Ducha Svätého nemôže nič iné dostať. On to tak povedal: „Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chleba, alebo že by mu dal hada, keď si prosí rybu? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, ktorí ho o to prosia!“ (Mt 7:9-11).
Ty si ako to malé dieťa, ktorému otec chce dať dobré dary! Keď chceš už teraz dosiahnuť do neba, môžeš to mať. A to nemyslím až po smrti, ale teraz. Môžeš to mať hneď. K tomu stačí povedať„Otče v nebesiach.“ Áno, On je všadeprítomný, je tu s nami, ale krásne na tom je to, že aj my môžeme byť v nebi. Je to tak dobre? Vďaka Bohu, že áno.