Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Boh, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes, a anjel, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla, nech požehná týchto chlapcov. Nech nosia moje meno a meno mojich otcov Abraháma a Izáka. Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny.
Genezis 48: 15 – 16
Týmito slovami žehná staručký Jákob Jozefových synov a svojich dvoch vnukov. Ale čo to znamená, keď niekto niekoho žehná? Keď Boh žehná, tak udelí svoje požehnanie, svoju milosť, priazeň, svoje dobro. Keď človek žehná, tak prosí o Božie požehnanie, Božiu milosť a priazeň pre človeka. To tu robí Jákob, keď hovorí: Boh… nech požehná týchto chlapcov. Jákob prežil život s Bohom, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes. Kto sám prežil život s Božím požehnaním, dobre vie, ako žalostne chudobný by bol jeho život bez neho. A rovnako dobre vie, že bez Božieho požehnania bude žalostne chudobný aj život jeho potomkov. Preto prosí o požehnanie pre tých, ktorí tu zostanú, keď on odíde.
Čo je obsahom Božieho požehnania? Je to slovo, sľub pre budúcnosť, ktorý Boh dal najprv Abrahámovi, potom Izákovi a nakoniec Jákobovi: Boh Všemohúci sa mi zjavil… Povedal mi: Urobím ťa plodným a rozmnožím ťa, urobím z teba spoločenstvo národov. Túto krajinu dávam tvojmu potomstvu do večného vlastníctva (v. 3 – 4). Uveriť tomuto sľubu znamená preorientovať svoj život z prítomnosti na budúcnosť, z vecí časných, materiálnych na veci večné, duchovné. Ale či je viera pravá, ukáže sa práve vtedy, keď človek stojí tvárou v tvár smrti ako Jákob. Keď človek stráca pôdu časnosti pod nohami a ešte nestojí na pôde večnosti. Keď už prichádza o to, čo je prítomné, viditeľné a hmatateľné, ale ešte stále nemá to, čo je neviditeľné, budúce, večné.
Jákobova viera je viera človeka, ktorý už stojí v bránach večnosti. Ona nie je obrátená dozadu, ale dopredu v plnej istote, že čo Boh sľúbil, to aj splní. A v tejto viere Jákob požehná Jozefových synov. Robí ich dedičmi Božích sľubov. Ľudsky videné budúcnosť Jozefových synov a nakoniec aj celého Jákobovho potomstva leží v Egypte. Ľudsky videné neboli žiadne predpoklady preto, aby sa z Izraela raz stal veľký národ, ktorý získa zasľúbenú zem Kanaán. Toľko vonkajších okolností hovorilo proti naplneniu Božích sľubov! Veď i sám Jákob zomiera v cudzine ďaleko od zeme zasľúbenia. Ale on tu jedná ako človek viery, ktorý vidí budúcnosť očami viery. Preto Jozefovi hovorí: Pozri, ja zomriem, ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich otcov (v. 21).
Pane, prosíme, posilni aj našu vieru, keď raz budeme stáť tvárou v tvár smrti!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
