Napozajtra bude sviatok Nanebovstúpenia Pána. Niektoré cirkvi ho oslavujú v nedeľu. Nie som presvedčený, že cirkev si musí vyčleniť špeciálny deň na pripomínanie si Kristovho vystúpenia do neba. Som však absolútne presvedčený, že sa potrebujeme viac usilovať teologicky uvažovať o veľkoleposti a dôležitosti tejto zásadnej udalosti v dejinách záchrany.
Preto podľa mňa stojí zato zverejniť niekoľko postrehov k Nanebovstúpeniu.
Začnime však scénou z Pána prsteňov.
Hrdinovia, ktorí čoskoro vytvoria Spoločenstvo prsteňa, sa zišli v Roklinke, aby zvážili svoje možnosti. Prastarý pán elfov Elrond sa rozpráva s múdrym čarodejníkom Gandalfom.
Elrond: Gandalf, Nepriateľ je v pohybe. Sauron zhromažďuje sily na Východe. Oko sa upiera na Roklinku. K tomu mi teraz hovoríš, že Saruman nás zradil. Neostáva nám veľa spojencov.
Gandalf: Jeho zrada je horšia, ako si myslíš. Nekalými prostriedkami skrížil škretov a zlých ľudí. V jaskyniach Železného pásu si buduje vojsko. Vojsko, ktoré sa môže pohybovať za denného svetla a rýchlo zdolá veľké vzdialenosti. Saruman si príde po prsteň.
Elrond: Ukryť toto zlo nie je v moci elfov. Nie sme dosť silní bojovať naraz proti Mordoru aj Železnému pásu. Prsteň tu nesmie ostať. Toto zlo ohrozuje celú Stredozem, a tá musí rozhodnúť, ako s ním skoncovať. Vek elfov skončil. Môj ľud opúšťa tieto pobrežia. Kto ti pomôže, keď tu nebudeme? Trpaslíci sa schovávajú vo svojich horách, hľadajú poklady a nestarajú sa o problémy iných.
Gandalf: Musíme dúfať v ľudí.
Elrond: Ľudí! Ľudské plemeno je slabé a upadá. Númenorská krv takmer vymizla, na jej hrdosť a dôstojnosť sa zabudlo. Práve ľudia môžu za to, že prsteň stále existuje. Bol som pri tom, pred tritisíc rokmi, keď si Isildur privlastnil prsteň. Bol som tam, keď ľudská moc zlyhala.
Dobré, nie? Táto scéna pritom veľmi súvisí s Nanebovstúpením.
Nanebovstúpenie Pána je 40. dňom veľkonočného obdobia (39 dní po Nedeli vzkriesenia). Týmto článkom nechcem dosiahnuť, aby kresťania začali oslavovať Nanebovstúpenie (najbližšiu nedeľu; hoci Bucer a Kalvín boli za zachovanie „Piatich evanjelikálnych sviatkov“ cirkevného kalendára: Vianoc, Veľkého Piatku, Veľkonočnej nedele, Nanebovstúpenia a Letníc). Kresťania môžu mať rôzne názory na to, ako si pripomínať hlavné udalosti Kristovho života, alebo či je vôbec vhodné sláviť sviatky. Diskutovať však o tom, či vôbec si pripomínať Kristovo narodenie, smrť, vzkriesenie, nanebovstúpenie a zoslanie Ducha – to neprichádza do úvahy.
Rozmýšľame o nejakej časti Kristovho života na zemi menej než o jeho nanebovstúpení? Každý vie o jeho narodení – na to máme Vianoce. Svätý týždeň dobre pokrýva jeho smrť, pohreb a vzkriesenie. Koho však napadne, že vo štvrtok bude sviatok Nanebovstúpenia? Väčšina z nás pozná príbehy o jeho zázrakoch. Vieme o jeho kázňach a podobenstvách. Hovoríme o ľuďoch, ktorých uzdravil, démonoch, ktorých vyhnal, a židovských vodcoch, ktorých naštval. Dobre ovládame, čo Ježiš robil na zemi. Kto však uvažuje o tom, ako opustil túto zem? A o tom, prečo na tom záleží?
Aký úžitok teda máme z Kristovho nanebovstúpenia? V Heidelberskom katechizme (Otázka 49) sa spomínajú tri oblasti.
Po prvé, z Kristovho nanebovstúpenia máme úžitok, lebo máme u Otca obhajcu, Ježiša Krista, spravodlivého (1Jn 2:1). Náš Pán Ježiš Kristus nás v nebi obhajuje, takže vždy, keď nás Satan v našom svedomí obviňuje, alebo si dovolí na nás žalovať pred Otcom, Ježiš Kristus, Boží vlastný Syn a náš bezchybný obhajca, je v pohotovosti obhajovať nás na základe svojej vlastnej krvi za nás. Zamyslite sa nad tým. Kristus je náš modlitebný partner v nebi. Prihovára sa za nás pred Božím trónom (Rim 8:34).
Po druhé, z Kristovho nanebovstúpenia máme úžitok, lebo máme telo v nebi a náš život je skrytý s Kristom, ktorý prebýva v sláve hore (Kol 3:3-4). Kristovo telo v nebi zaručuje, že naše tam jedného dňa bude tiež. Nedúfame vo večnosť, v ktorej budeme len dušami bez tela, ale vo večnosť so skutočnými, materiálnymi ľudskými telami navždy v Božej prítomnosti. Kristovo telo je tým prvým, no nie posledným.
Po tretie, z Kristovho nanebovstúpenia máme úžitok, lebo jeho následkom máme Svätého Ducha. Ako sám Ježiš vysvetľuje svojim učeníkom: „Ja vám však hovorím pravdu: Pre vás je lepšie, keď odídem. Ak totiž neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ak však odídem, pošlem ho k vám“ (Jn 16:7). Nebol to dôsledok jeho pozemskej služby. Ježiš vedel, že ako človek mohol byť naraz len na jednom mieste. Po vystúpení do neba však mohol poslať iného Tešiteľa (Jn 14:16) a tak nám dať moc z výsosti a byť s nami navždy.
Zamyslite sa nad dôsledkami Kristovho nanebovstúpenia.
Vďaka Ježišovmu nanebovstúpeniu sme v nebi – práve teraz. Zjednotením s Kristom reálne prestávame byť obyvateľmi tohto sveta. List Kolosanom nám káže myslieť na to, čo je hore, pretože náš život je skrytý s Kristom, ktorý tam prebýva (Kol 3:2-3).
Z nanebovstúpenia taktiež vyplýva, že „pozvať Ježiša do svojho srdca“ neznamená pozvať do svojho života milého priateľa alebo utešujúceho terapeuta. Znamená to – keď už používame nebiblický výraz biblickým spôsobom – že vyjadrujeme túžbu byť zjednotení s kráľom vesmíru. Ježiš, ktorý býva v našich srdciach, sedí vyvýšený po pravici Boha Otca Všemohúceho.
Najúžasnejšie na nanebovstúpení je, že Boh udelil každé kniežatstvo, moc, silu a panstvo (Ef 1:31-22) človeku! To je dôvod, prečo scéna z Pána prsteňov, ktorú spomínam na začiatku, veľmi súvisí so sviatkom Nanebovstúpenia. Áno, ľudia vážne zlyhali. Hriech pustoší svet, pretože Adam sa načiahol po ovocí, ako sa Isildur zmocnil prsteňa. Elrond mal pravdu: Ľudské plemeno je slabé a upadá. Gandalf však mal ešte väčšiu pravdu: Musíme dúfať v ľudí. Jeden z nás vládne v nebi. Jeden z nášho rodu sa vráti ako Kráľ. Na gondorskom tróne sedí človek a rod ľudí bude raz znova vládnuť (2Tim 2:12).
Dobrou správou Nanebovstúpenia je, že Ježiš Kristus uplatňuje autoritu, ktorú mal človek mať od počiatku (Gn 1:28). Skazu prvého Adama zvráti vláda toho druhého. Vďaka Kristovmu nanebovstúpeniu vieme, že vtelenie pokračuje, ľudstvo v nebi naďalej žije, Duch žije v našich srdciach a božská ľudská bytosť z mäsa a kostí vládne vesmíru.
Poznámka editora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/blogs/kevin-deyoung/why-the-ascension-matters/
