Poznámka redaktora: Článok bol prebratý z knihy Johna Pipera “Dobrá správa o veľkej radosti“. Knihu si môžete zdarma stiahnuť na stránkach rádia Logos.
Keďže všetkých súrodencov spája krv a telo, i on sa stal jedným z nich, aby smrťou zničil toho, čo mal moc nad smrťou, totiž diabla, aby vyslobodil tých, ktorých po celý život zotročoval strach pred smrťou.
List Hebrejom 2:14-15
Tento oddiel je hodný viac než dvoch minút v adventnom zamyslení. Tieto verše spájajú začiatok a koniec Ježišovho pozemského života. Jasne ukazujú, prečo prišiel. Dali by sa úžasne využiť k tomu, aby si cez ne prešiel so svojím neveriacim priateľom alebo členom rodiny a vysvetlil mu svoj kresťanský pohľad na Vianoce. Mohlo by to vyzerať asi takto…
„Keďže všetkých súrodencov – deti – spája krv a telo…“
Výraz „deti“ je prevzatý z predošlého verša a vzťahuje sa na duchovné potomstvo Krista Mesiáša (pozri Iz 8:18; Iz 53:10). Toto sú tiež „Božie deti.“ Inými slovami tým, že Boh poslal Krista, má na mysli obzvlášť záchranu svojich „detí“. Pravda je, že „Boh tak miloval svet, že poslal Pána Ježiša (Jn 3:16).“ Ale tiež je pravda, že Boh obzvlášť „zhromaždil dovedna rozptýlené Božie deti“ (Jn 11:52).
Boží plán bol ponúknuť Krista svetu a ovplyvniť záchranu jeho „detí“ (1Tim 4:10). Môžeš zažiť osvojenie tým, že príjmeš Krista (Jn 1:12).
„…on sa stal jedným z nich (krvou a telom)…“
Kristus existoval pred vtelením. Bol duch. Bol večné Slovo. Bol s Bohom a bol Bohom (Jn 1:1; Kol 2:9). No zobral na seba telo a krv a svoje božstvo odel človečenstvom. Stal sa skutočným človekom a zostal aj skutočným Bohom. Je to v mnohých ohľadoch obrovské tajomstvo, no je to jadro našej viery a učí to Biblia.
„…aby smrťou…“
Dôvod, prečo sa Pán Ježiš stal človekom bolo, aby zomrel. Ako Boh nemohol zomrieť za naše hriechy. Ale ako človek mohol. Jeho cieľom bolo zomrieť, preto sa musel narodiť ako človek.
Narodil sa, aby zomrel. Veľký piatok je dôvodom Vianoc. Toto musíme dnes povedať o význame Vianoc.
„…zničil toho, čo mal moc nad smrťou, totiž diabla…“
Smrťou Kristus porazil diabla. Ako? Tým, že zahladil všetky naše hriechy. Znamená to, že Satan nás nemôže pred Bohom obviniť. „Kto bude žalovať na Božích vyvolených? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje“ (Rim 8:33). Na základe čoho ospravedlňuje? Na základe Ježišovej obete (Rim 5:9).
Hlavná Satanova zbraň proti nám je náš vlastný hriech. Ak ju Ježišova smrť odstraňuje, diablovi je z rúk vzatá hlavná zbraň. Nemôže sa dožadovať trestu našej smrti, pretože Sudca nás oslobodil smrťou svojho Syna!
„…aby vyslobodil tých, ktorých po celý život zotročoval strach pred smrťou.“
Takže sme oslobodení od strachu zo smrti. Boh nás ospravedlnil. Satan tento ortieľ nemôže zmeniť.
A Boží zámer je, aby naše konečné bezpečie malo okamžitý účinok na náš život. Šťastný koniec má odstrániť terajšie otroctvo a strach.
Ak sa nemusíme báť nášho posledného a najväčšieho nepriateľa, smrti, tak sa nemusíme báť ničoho. Môžeme byť slobodní: slobodní pre radosť, slobodní pre druhých.
Aký úžasný vianočný dar od Boha pre nás! A od nás pre tento svet! Hovorme o ňom.
