Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: Tvoj otec je chorý. Jozef teda vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Efraima… Otec povedal: Priveď ich ku mne, nech ich požehnám.
Genezis 48: 1, 9
Keď Jozef príde k chorému otcovi, nepríde sám, ale privedie aj svojich dvoch synov. Prečo? To prezrádza otec Jákob: Priveď ich ku mne, nech ich požehnám. Preto ich Jozef privedie, aby prijali od jeho otca požehnanie. Lebo on vie, že nie je požehnanie ako požehnanie. Jozef spoznal všetko požehnanie Egypta. Veď stojí na vrchole svetskej kariéry. Je druhý muž po faraónovi, kancelár egyptskej ríše. Za ním stojí všetka moc, nádhera a bohatstvo Egypta. Má všetko, čo tento svet môže ponúknuť. Jeho synov čaká skvelá perspektíva na faraónovom dvore. Dostanú to najlepšie vzdelanie, budú sa pohybovať v najvyšších kruhoch egyptskej spoločnosti. Budú mať otvorené dvere k tým najvyšším postom v egyptskej ríši. Čo už len môže tento starý zomierajúci pastier Jákob dať jeho synom také, čo im on, ich otec, dať nemôže? Veď nič z toho, čo im Egypt môže dať, im Jákob dať nemôže.
A predsa je tu niečo, čo Jákob má a čo Egypt nemá a ani nikdy mať nebude, požehnanie, Božie požehnanie. A Jozef to veľmi dobre vie. Ten, ktorý okúsil všetko požehnanie Egypta, vie, že bez Božieho požehnania jeho rodina nemá budúcnosť. Aj Egypt žehná, ale tento svet môže požehnať len v zemských, časných, materiálnych veciach. Ale už nemôže požehnať v duchovných, večných veciach. To môže len Boh. A Jákob nie je nikto menší než prostredník Božieho požehnania. On nie je len súkromná osoba, Jozefov otec. On je aj „úradná“ osoba, ktorá tu vybavuje úradné záležitosti. On tu vystupuje nielen ako starý otec, ktorý chce svojim vnukom zapriať to najlepšie do života. On tu vystupuje ako Boží muž, patriarcha, už tretí v poradí a zároveň posledný. Jeho Boh splnomocnil, aby odovzdal to požehnanie, ktoré aj sám od Boha prijal.
To je to, čo chce Jákob odovzdať ďalej. Čo môže zanechať ako dedičstvo po sebe, Božie požehnanie. A Jozef robí dôležité rozhodnutie. Pre seba i pre svoje deti si volí toto duchovné dedičstvo. Voľba medzi požehnaním Egypta a Božím požehnaním je voľbou medzi prítomnosťou a budúcnosťou. Medzi životom, ktorý chcem žiť pre časnosť, a životom, ktorý chcem žiť pre večnosť. Hľadať požehnanie Egypta znamená hľadať to, čo mi môže tento svet dať tu a teraz. Hľadať Božie požehnanie znamená hľadať to, čo Boh zasľúbil pre budúcnosť.
Pane, my by sme neraz chceli jedno i druhé požehnanie. Odpusť nám to!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
