Modlitba Pánova

Zlo

HANES, Pavel: Zlo

Keď chceme uvažovať o slovách „zbav nás od zlého“, tak najprv musíme rozumieť tomu, čo znamená slovo zlé, alebo zlo.

Prečo Boh stvoril zlo?

Prečo nestvoril svet tak, aby nebolo zlo? To by bolo žiť, keby nebolo zlo. Niektorí to hovoria s takou ľútosťou, ako keby chceli Stvoriteľovi poradiť, že by to bol mohol urobiť lepšie. Ale, sú aj ľudia, ktorí to hovoria vzbúrene a hovoria: No, keď si to takto Boh stvoril, tak to je jeho problém. Nemal to tak urobiť a my by sme neboli zlí. Takže na vine je nakoniec On.

Keď sa chceme naozaj modliť „zbav nás zlého“ a chceme, aby to Pán Boh vypočul, tak by sme mali vedieť, čo to vlastne od neho chceme. „Zbav nás zlého“, čo to znamená? Mnoho z tých vecí, ktoré tu povieme už poznáte, ale chceli by sme upozorniť na niektoré veci, s ktorými aj my veriaci máme niekedy problém.

Ako definujeme a čo si vlastne predstavujeme pod pojmom zlo.

Keď si predstavujeme Boha, tak náš názor, alebo teológia o Bohu sa začína práve tam, ako si predstavujeme to, čo je zlo. Poznáme to z dejín, že ľudia často špekulovali nad tým, aký je Boh. Vieme, čo je zlo a Boh je potom opakom zla. To, čo je zlé, vieme, a Bohu pripisujeme všetko to, čo je dobré. Dospelo to tak ďaleko, že marxistický filozof Fojerbach vyhlásil, že človek stvoril Boha na svoj obraz. V tom zmysle, že mu pripísal všetky vlastnosti, ktoré má on sám, ale v tom dobrom vydaní. Človek je konečný, Boh je nekonečný. Človek je zlý, Boh je dobrý, atď. Problém je v tom, že na tom istá časť pravdy je. My síce, keď veríme v Otca nebeského, ktorý nám poslal Spasiteľa, Ježiša Krista a hovoríme, že je dobrý a že je len dobrý a nič iné ako dobrý, tak nepripúšťame, že Boh by mal niečo spoločné so zlom.

Náš problém je v tom, že pripisujeme Bohu zlé vlastnosti, ktoré sa nám zdajú zlé, ale oni v skutočnosti nie sú zlé. Chceme byť oslobodení od zla, ktoré Ježiš nezahŕňa pod slovo zlo. Považujeme za zlé aj to, čo nie je zlé podľa Božích kritérií. Mali by sme preto vedieť o čo prosíme.

Čo je zlo, odkiaľ je a aký máme mať k nemu postoj.

Najbežnejšia definícia zla je, že zlo je hriech. Je to niečo, čo je proti Božiemu zákonu. Je to zlé konanie. Je to etické zlo. Zlo v morálke, v našom správaní. Toto zlo máme opísane v liste Pavla Efezanom v 2. kapitole, kde je vyjadrené, že je to telesnosť. Nie je to telo v zmysle organizmu, že my sme stvorené ako telesné bytosti, ale telesnosť ako telesné žiadostí. To, čo nás vedie k tomu, aby sme robili zle. Máme túžby, ktoré sú proti Božiemu zákonu. Tento hriech môže prichádzať z vonku, alebo z vnútra človeka. Keď prichádza z vnútra človeka, tak je to to, čo nazývame telesnosť. Keď prichádza zvonku, od iných ľudí, tak to nazývame svet. Ľudia bežne hovoria, že svet je zlý. Tým chceme povedať, že ľudia vás môžu ohovárať, môžu vás prepadnúť, zabiť, okradnúť.

V modlitbe Pánovej  hovoríme o zle, za ktoré prosíme, aby nás ho Otec nebeský zbavil. A to je zlo, ktoré má osobnú stránku. Písmo nám ukazuje, že existujú zlé mocnosti. V evanjeliách sa Ježiš konfrontoval s týmito mocnosťami a nazývajú sa tam démonské mocnosti. Iste ste to už okúsili, keď nastúpite cestu k dobru, keď sa človek obráti a chce ísť k Bohu, začne uvažovať o pokání, chce sa zmieriť, vrátiť čo ukradol, ospravedlniť sa, napraviť čo zlé urobil, začať chodiť do kostola, do zhromaždenia, zrazu je všetko proti nemu.

Keď hovoríme o satanovi, je dobré si uvedomiť, kto vlastne je táto bytosť. Keď sa modlíme „zbav nás zlého“, chceme sa zbaviť nie len niečoho, čo je zlé, ale aj niekoho, kto zlý je. A synonymum zla pre bežnú predstavu je satan, diabol. Je to bytosť, ktorá bola stvorená ako dobrá. Ale je veľmi dôležité si uvedomiť, že satan nie je druhý Boh. My neveríme v takúto dvoj vládu. Tak ako je to v perzskom náboženstve, kde sú dvaja bohovia a ešte stále nie je jasné, kto zvíťazí. Satan je síce nazvaný ako boh sveta, ale je to boh s malým „b“. On je modla tohto sveta, on je knieža tohto sveta. Ale je to stvorená bytosť. Bol čas, keď satan neexistoval. Boh ho stvoril, ale nestvoril ho ako satana. Satan je po hebrejsky odporca. Alebo ten, kto vzdoruje. Ten kto prekáža. Jeho prvý čin v histórii zaznamenaný zo záhrady Eden, bolo ohováranie Boha. Naozaj to Boh tak povedal? A On to inak myslel a On s vami nemá dobré úmysly. Vždy, keď si myslíte, že Boh nemá s vami dobré úmysly, tak vám satan, alebo diabol ohovára Boha. To je jeho prvý úmysel. Ohovárať, spochybňovať Boha. Každá pochybnosť o tom, či je Boh dobrý, pochádza od diabla. My by sme si vedeli predstaviť lepšieho Boha aký je, ale len preto si predstavujeme lepšieho Boha, lebo nám diabol nahovoril, že Boh nie je až taký dobrý ako by mohol byť. Nie je ľahké sa zabaviť takýchto myšlienok. Ale pokiaľ sa ich nezbavíte, tak modlitba Otče náš bude znieť z vašich úst naprázdno. Naše modlitby nemôžu byť vypočuté, ak náš Boh nie je totálne, absolútne DOBRÝ. Boh v našich predstavách musí byť nedotknuteľne dobrý, ak Mu chceme dôverovať. Inak zabudnite na to, že sa viete modliť. Modlíte sa k niekomu, o kom pochybujete. Dá sa modliť s pochybnosťou? Apoštol Jakub hovorí, že sa máme modliť bez pochybovania. Ak Boh zlo nestvoril, odkiaľ teda je? Boh nestvoril zlo, ale stvoril svet tak, aby bola možnosť zla.

Svätý Augustín vo svojich úvahách povedal, že zlo nemôže existovať samostatne. Vždy je to len vlastnosť niečoho dobrého. Keď hovoríme o tom, že Boh stvoril zlo, tak je to nezmysel, pretože zlo nikdy samostatne neexistuje. Zlo nikdy nebolo stvorené, vždy je to aspekt niečoho dobrého. Je dôležité si uvedomiť, že zlo nemôže existovať bez toho, aby nebolo pokazené dobro.

Ap. Pavol problém zla vo svojom živote vnímal takto:

Viem totiž, že vo mne, teda v mojom  tele, neprebýva dobé. Vôľa robiť dobre je vo mne, ale nemám schopnosť uskutočniť to. Robím totiž nie to dobré, čo chcem, ale konám zlé, čo nechcem. Ak však robím to, čo nechcem, robím to nie ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. A tak nachádzam zákon, že keď chcem robiť dobré, hneď je pri mne zlé. Lebo podľa vnútorného človeka  s radosťou súhlasím  s Božím zákonom, ale vo svojich údoch  vidím  iný zákon, ktorý  bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? (Rimanom 7:18-24)

Keď sa modlíme: „zbav ma zlého“, nemodlíme sa „zbav ma seba samého“, pretože moja existencia je vždy dobrá.

Keď sa chceme modliť: „zbav ma zlého“, modlime sa „zbav ma hriechu, zbav ma nepriateľstva, alebo ohovárania, alebo vysloboď ma od ľudí, ktorí mi chcú zle“. „Osloboď ma od diabla, osloboď ma od mojich sklonov.“ Nemôžme sa ale modliť „osloboď ma od konečnosti. Osloboď ma od existencie. Osloboď ma od toho, že si ma stvoril.“ Zlo Boh nestvoril, ale je to dôsledok vzbury tejto bytosti, ktorú Boh stvoril ako dobrú.

Prečo stvoril Boh možnosť zla?

Ak chcete mať rád bytosť, ktorá vám je partnerom, tak sa musí mať možnosť slobodne sa rozhodnúť pre svoju lásku ku vám. Ak nemá možnosť rozhodnúť sa, tak jej vyznanie lásky, alebo jej vzťah je ako počítač, ktorý si naprogramujete, a každé ráno sa vám pozdraví: Dobré ráno, mám ťa rád. A vy dáte pusu na obrazovku. Aký dobrý počítač. Keby ste to videli, tak poviete, že je to šialené, lebo ten počítač nemal inú možnosť ako vám to tam vyhodiť, keď ste mu to naprogramovali. Chcete byť takéto naprogramované počítače? Ak to považujete za dobré, tak ste vzbúrení proti Bohu. Pretože Boh nechcel takéto bytosti, ktoré by mali naprogramované dobro a Boh ani z kresťanov nerobí naprogramovaných dobrých ľudí. On nevkladá program, že vy už iné nemôžte, len sa modliť, kľaknúť a chváliť Boha. Keby toto Boh urobil, tak by nás zničil. On takéto čosi vôbec nechce mať. Boh stvoril bytosti, ktoré majú možnosť slobodnej voľby.

Zlo nie je od Boha, ale od diabla a my sme jeho prívrženci. A z toho, že sme diablovi prívrženci, máme robiť pokánie. Preto prišiel Ježiš Kristus, aby nás volal, aby sme zmenili svoj postoj. Aby sme sa z ohováračov Boha stali milovníkmi Boha. Aby sme chceli hovoriť a konať v jeho prospech. Aby sme nepochybovali o Bohu. To je pokánie. Z ohovárania  – z diabolstva proti Bohu sa stávaš dieťaťom Božím. Keď sa pozriete na Ježiša Krista, tak zobral celú ľudskú obmedzenú existenciu na seba a niesol ju v tele človeka. Stať sa človekom pre Boha – Ježiša Krista neznamenalo zlo. Stal sa Boh zlým, keď sa stal človekom? Pre kresťana by to mali byť absurdné otázky.

Apoštol Pavol v liste Filipanom 2:7 hovorí: „..zriekol  sa tejto hodnosti, keď vzal na seba podobu otroka, stal sa podobný ľuďom…“

Boh Ježiš sa zriekol svojej božskej prirodzenosti a stal sa človekom. Zbavil sa všadeprítomnosti, zbavil sa vševedúcnosti, keď bol na zemi a bol ako človek. Bol plný Ducha Svätého a bol ním riadený tak, ako dokonalý človek môže byť. A to bolo dobré. Zlo nie je to, že človek je obmedzený. Zlo je to, že máme zlé žiadosti proti Božiemu zákonu a že sme vzbúrení proti Bohu a necháme sa ovplyvňovať satanom.

Aký teda máme mať postoj ku zlu?

Z toho čo sme hovorili zrejme vyplýva, že sa máme voči zlu správať pokorne. V knihe Kazateľ sa hovorí, že „videl som zlé pod slnkom, že človek sa trápi a má námahu“. To nie je ani hriech, to nie je ani diablom spôsobené. Jednoducho tento život je ťažký. Sme smrteľní, sú tu problémy, ktoré sú súčasťou tohto života. Voči tomuto zlu sa môžeme správať tak, že sa pokoríme a povieme: Budem to znášať, pretože Boh toto neriešil príchodom Ježiša Krista na zem. Naďalej nás nechal v tejto situácii, ktorá nastala po páde človeka do hriechu v raji. Máme to tak v pokore prijať. Iné ani neostáva. Ostáva vám vzbura, ale vzbura vás ďaleko nedovedie, ako sme to mnohí z nás už skúsili. Apoštol Pavol v 2. liste Timotejovi hovorí: „Znášaj zlo, ako dobrý vojak Ježiša Krista.“ Vojak Ježiša Krista vie, že nebude vyslobodený od a zo zla, že už sa mu nemôže nič prihodiť, pretože vie, že Ježiš učí modliť sa: zbav ma zlého. Toto je prvý postoj, ktorý máme mať.

Ježiš ale tiež hovorí: „Vravím vám, aby ste sa neprotivili zlému.“ Toto je dosť provokatívne slovo. Vieme, že sám Ježiš sa celý život protivil zlému, lebo vyháňal démonov, uzdravoval, atď. Takže celý Ježišov život bol protivenie sa zlému. Tento výrok neprotivte sa zlému je v súvislosti s vyznávaním. Keď vyznávate Ježiša Krista a niekto vám ubližuje, tak sa spoliehate na Boha, že on za vás bojuje a vtedy je možné neprotiviť sa zlému. Ale potrebujete v každej situácii mať jasné vedenie od Boha, či máte to zlo, ktoré na vás prichádza znášať, alebo sa proti nemu postaviť. Toto sa nedá zovšeobecniť. Nastávajú možnosti, kde sa zlu máme protiviť, a kde nie. O tom, kde sa máme protiviť sa píše v Žalme 97:10: „Vy, ktorí milujete Hospodina majte v nenávisti to, čo je zlo.“

Voči takémuto zlu, ktoré je proti Bohu, ktoré spochybňuje Boha, ktoré je proti jeho sláve, ktoré je proti dobru človeka, proti Ježišovi Kristovi, proti spáse, sa má človek vzoprieť.

Nenávisť voči zlu a poddávanie sa zlu sú dva postoje. Keď sa modlíme „zbav nás zlého,“ tak chceme hovoriť o zle, ktoré je z Božieho hľadiska zlo a ktoré nikdy v žiadnom prípade nepripisujeme Bohu. Pretože je aj zlo, o ktorom hovorí Žalm 23: „…aj keby som išiel dolinou tieňa smrti nebudem sa báť zlého.“

Sláva Bohu, že on nás chce viesť v každej situácii nášho života a chce nás ochrániť od zlého.

Poznámka redaktora: Tento výklad Modlitby Pánovej je k dispozícii aj vo zvukovej podobe na CD nosiči vo forme programov pre rozhlasové vysielanie. CD si môžete objednať na internetovej adrese Rádia Logos

Pavel Hanes

Pavel Hanes

- kazateľ, teológ, profesor na Katedre teológie a katechetiky na PF UMB