Do zeme zasľúbenia

Biblia má zvláštnu záľubu v menách. Pretože na menách záleží. Nezáleží tak na tom, či naše meno poznajú tu na zemi, ale či ho poznajú v nebi.

Keď ide o Božie sľuby, otázka nikdy neznie tak, či ich Boh splní, ale kedy ich splní. Lebo naplnenie Božích sľubov je vždy len otázkou času.

Bohu nikto a nič nemôže zabrániť v tom, aby splnil, čo sľúbil. Veď On neplní svoje sľuby vďaka okolnostiam, ale napriek okolnostiam. Lebo Boh nie je len verný. On je aj mocný. Preto nielen chce, ale...

Aká mocná je Božia bázeň v srdci človeka, keď ho zbaví strachu z mocných tohto sveta! Keď dá silu poslúchať Boha aj za cenu neposlušnosti kráľovi!

Každé rozhodnutie, ktoré je diktované strachom z človeka, je zlé rozhodnutie. Lebo je diktované strachom o seba. Len to rozhodnutie, ktoré je diktované bázňou pred Bohom, pred Ním obstojí.

Keď sa bojíme Boha, poslúchame Ho aj za cenu dôsledkov, ktoré nám naša poslušnosť Jemu môže priniesť. Aj vtedy, keď budeme nútení naším nadriadeným robiť niečo proti nášmu svedomiu.

Mnohé režimy v dejinách chceli zničiť Boží ľud, ale Boh vždy pracuje na zachovaní svojho ľudu. Aký musí byť mocný, keď Mu v tomto prípade na to stačia dve slabé ženy!

Lebo Boh neprestáva byť Bohom ani v Egypte. Ani v najťažších chvíľach nášho života.

Odpoveď na nové hrozby v našom živote, keď sa pred nami otvorí priepasť a situácia sa zdá byť beznádejná, leží v pohľade dozadu.

Vieme však, že pre ňu tým skutočným „hniezdom záchrany“ nie je košík, ale Boh. Ona nevie, ako Boh zachráni jej syna, ale verí, že ho zachráni.

Keď si uvedomí, že už viac nedokáže skryť svoje dieťa pred okolitým svetom, jej viera nadobudne inú, novú podobu.

Neraz to, čoho sa v živote najviac obávame, zmení sa na nečakané dobro. A to vďaka Bohu, ktorý stojí nad všetkými okolnosťami nášho života.

Niet väčšej radosti pre veriacich rodičov ako to, keď vidia svoje deti kráčať cestou viery.

Predivné Božie riadenie! To je Boží humor, keď Boh nechá Mojžiša vychovávať v samom strede nepriateľov Izraela.

Sú to vždy naše rozhodnutia, ktoré o nás prezradia, o aké hodnoty nám v živote ide. Či o hodnoty sveta alebo o hodnoty neba.

Len viera vidí za kríž, za utrpenie. Hľadí na budúcu odmenu, ktorá svojou hodnotou nekonečne prevýši časné hodnoty sveta.

Telesná horlivosť sa vyznačuje tým, že síce horlí za dobrú vec, ale zlým spôsobom. Myslí si, že cieľ posväcuje prostriedok. Nie, neposväcuje.

Lebo zmeškané sa niekedy dá dobehnúť. Ale už nikdy nestiahneme naspäť to, čo sme unáhlene povedali, či urobili.

Boh nikdy neľutuje čas, ktorý potrebuje na prípravu svojich nástrojov. Lebo o to menej práce má potom s nimi, keď už stoja v jeho službe.

A práve v situácii úplnej beznádeje autor knihy ukáže na zdroj jedinej nádeje: Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom.

Keď sa naša vôľa zjednotí s tou Božou, takže pre seba chceme to, čo chce pre nás Boh, dajú sa aj v našom živote veci do pohybu.

Čo Boh sľúbi, to aj splní. Lebo On je verný Boh, ktorý pamätá a nezabúda na svoje sľuby.

Práve preto, že Boh je verný svojim sľubom, že pamätá na zmluvu, ktorú s nami uzavrel v Kristovi, majú naše modlitby význam a zmysel. Nimi sa môžeme podieľať na tom, čo Boh činí.

Niet miesta, kde by sme boli skrytí pred Bohom. A niet miesta, kde by sme boli zabudnutí Bohom.

Keď sa Boh chce dať poznať človeku, vždy si nájde spôsob, ako vyvolať jeho záujem a pritiahnuť jeho pozornosť. Koľkí by o tom mohli vydať svedectvo!

Na vzťahu s večným Bohom nemôže nič zmeniť, dokonca ani smrť. Lebo ako je Boh večný, tak aj vzťah, do ktorého volá človeka, je večný.

Vďaka tomu, že na kríži oheň Božej svätosti a súdu spálil jeho vlastného Syna, ktorý na sebe niesol všetku nečistotu a vinu nášho života, nám už tento oheň neublíži.

Je to zostupujúci Boh, zhora nadol, z neba na zem. Lebo Boh zostúpi v osobe svojho Syna, aby nás vyslobodil z otroctva hriechu.

Lebo keď je Boh so mnou, potom je otázka, kto som ja, bezpredmetná. Vtedy sa môžem vierou oprieť o Neho, nie o seba.

Vo mne, ktorý Som, ti nič chýbať nebude. Som je teda stále prítomný Boh, ktorý nám zasľúbil svoju prítomnosť pre každú našu potrebu a v každej situácii nášho života.

Svet nemôže udržať vo svojej moci tých, ktorí patria Bohu. Konečné víťazstvo bude patriť Božiemu ľudu, lebo je tu mocná ruka nášho Boha.

Keď poslúchame Božie nariadenia, plnia sa pri nás Božie zasľúbenia. Lebo Boh nikdy nedáva rozkazy bez zasľúbení.

Lebo On nám nikdy neprikáže urobiť niečo, k čomu by nás aj sám nevystrojil. Kto je Ním poslaný, je aj Ním zmocnený a vystrojený.

Ale ak sa za poslušnosť platí vysoká cena, za neposlušnosť sa platí ešte vyššia. Lebo v konečnom dôsledku nás neposlušnosť vždy vyjde drahšie ako poslušnosť.

Kríž ukazuje, ako ďaleko je Boh schopný zájsť, aby nás, otrokov hriechu a diabla, vyslobodil. Tak ďaleko, že ďalej sa už zájsť nedá.

Komu patríme, tomu slúžime. Keď patríme Bohu, slúžime Jemu. Ak neslúžime Jemu ale sebe, potom Mu nepatríme.

Boh svoje navštívenie zopakuje ešte raz. Nie obrazne, ale doslovne, vo svojom Synovi, ako o tom hovorí kňaz Zachariáš: Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud.

Ale posledné slovo bude mať Hospodin. Aj tu, aj inde. Už je len otázka, aké slovo to bude. Či to bude slovo milosti alebo súdu.

Sklamanie z Boha! Kto z nás ho nepozná?! Čakáme, že sa prizná k našej poslušnosti, že vypočuje naše prosby a On nič!

Ani my nepotrebujeme počuť nové pravdy, len si pripomínať staré pravdy. Veď čo viac potrebujeme ako uistenie, že na Božích sľuboch sa doteraz nič nezmenilo a ani nezmení?!

Nie je to človek, ktorý robí Bohu láskavosť tým, že Ho prijme. Je to Boh, ktorý preukazuje milosť tým, ktorých prijme za svojich. A kto je Bohom prijatý, je Ním prijatý raz a navždy.

Lebo Boha spozná nielen jeho ľud, ale aj jeho nepriatelia. Jeho ľud Ho spozná ako Boha spásy. Jeho nepriatelia Ho spoznajú ako Boha súdu. Je to len otázka času.

Aby sa však z kamenného srdca stalo srdce mäsité, na to je potrebný zázrak. Pokiaľ Boh neobmäkčí naše srdce, ono navždy zostane tvrdé a neoblomné.

Aby faraón kapituloval, Boh by musel vytiahnuť silnejší tromf. On ho svojím časom aj vytiahne. A faraón spozná, kto je Hospodin. Len za akú cenu!

Keď je človek pod tlakom, tak sa modlí. Aj poslušnosť Bohu sľubuje. Ale čo urobí vtedy, keď je vypočutý?

Prečo teda Boh posiela jednu ranu za druhou? Veď mohol celý Egypt vyhladiť jednou ranou. Prečo to neurobí? Pre svoju veľkú trpezlivosť s faraónom.

Aj faraón musí počuť, že prvoradá je poslušnosť Bohu. Tomu, čo On prikázal. Lebo Bohu najviac zo všetkého záleží na poslušnosti človeka. Vtedy aj dnes.

Hospodin vypočul Mojžišovu prosbu. Muchy odleteli od faraóna... A výsledok? Faraónovo srdce zostalo naďalej zatvrdnuté. Mal teda Mojžišov príhovor za faraóna zmysel?

Faraón sa svojím opakovaným vzdorom voči Bohu viac a viac vzďaľoval od svetla a viac a viac sa ponáral do tmy. Lebo keď neposlúchneme Boha, ešte viac sa od Neho vzdialime.

Ak si myslíme, že pokánie môžeme robiť kedykoľvek sa nám zachce, mýlime sa. Lebo Biblia pozná len jeden čas pre pokánie, prítomný, nie budúci čas.

Veď každý raz spozná Boha. Lebo každý raz bude mať do činenia s Bohom. Ale nie je jedno, ako Ho spozná.

Prečo teda Boh hneď neodstráni zlých z povrchu zeme? Prečo hneď nezničí všetkých bezbožníkov? Pre svoju veľkú zhovievavosť s človekom.

Boh tu vždy mal, má i bude mať svoj ľud, ktorý si oddelil pre seba. Ktorý na rozdiel od sveta stojí pod jeho milujúcou ochranou. Nie pre svoju dobrotu, ale len a len pre jeho milosť.

Aj modlitby za ľudí tvrdého srdca majú svoj význam. I keď ich ovocie možno nikdy neuvidíme.

Pre každého je ťažké pokoriť sa pred Bohom. Lebo v každom z nás žije „faraón“. Preto odopierame Bohu to, na čo má právo, náš život.