Svetlo na každý deň

Ak chceme vedieť, prečo je Ježiš dobrý Pastier, musíme sa pozrieť na kríž. Dobrý Pastier je ukrižovaný Pastier, obetujúci sa Pastier. On neobetuje svoje ovce vlkovi, čiže diablovi, nepriateľovi...

Na rozdiel od iných zvierat ovce nemajú rohy, ani silné kopytá, ktorými by sa mohli brániť. Sú úplne vydané napospas svojim predátorom. Stávajú sa ich ľahkou korisťou. Toto platí i o nás, o ľuďoch...

Ako Otec pozná Syna a Syn Otca, tak i Pastier pozná svoje ovce a ovce Pastiera. Niet ovce, ktorú by Pastier nepoznal osobne práve tak, ako niet ovce, ktorá by osobne nepoznala svojho Pastiera.

Synova ochota obetovať svoj život teší Otcovo srdce. Lebo skrze Synovu obeť bude dokonale zjavená Otcova láska k človeku. Preto Otec miluje Syna.

Dôležité nie je to, čo my hovoríme o Ježišovi, ale čo On hovorí o nás. Na poslednom súde povie o niektorých ľuďoch, ktorí sa budú k Nemu hlásiť: Nikdy som vás nepoznal!

Všetko, o čom Ježiš hovorí, má len vtedy zmysel, ak nám hrozí reálne nebezpečenstvo. Ale to, či nám niečo hrozí alebo nie, my sami nedokážeme posúdiť. To nám musí povedať niekto iný. Niekto, kto vidí...

Tajomstvo našej bezpečnosti nie je v tom, aká silná je naša ruka, ktorou sa držíme Pastiera, ale aká silná je ruka Pastiera, ktorou On drží nás.

Pravda je dôležitejšia než viera. Existuje totiž len jeden dôvod, prečo veriť v Ježiša, a tým je pravda. Ak to, čomu verím, nie je pravda, moja viera nestojí za nič. Preto na pravde tak záleží.

Nie je to naša láska k Ježišovi, o ktorú sa v živote môžeme oprieť. Je to jeho láska k nám, o ktorú sa môžeme oprieť v každej situácii. Zdroj môjho potešenia, sily a nádeje nie je v tom, že ja...

My nemáme Božiu lásku k nám merať okolnosťami života. Keď mi je dobre, znamená to, že Boh ma miluje. Keď trpím, znamená to, že Boh ma nemiluje. Nie. Pre nás je jediným meradlom Božej lásky k nám...

My máme neraz svoju vlastnú predstavu o tom, ako by mal Ježiš vypočuť naše modlitby. Vtedy sme v pokušení radiť Ježišovi, čo má alebo nemá urobiť. Ako keby sme my vedeli lepšie než On, čo je v danej...

Držme sa skutočnosti Ježišovej lásky, aj keď nerozumieme tajomným „meškaniam“ jeho lásky. Lebo Božia láska je láskou i vtedy, keď Boh zdanlivo koná v rozpore so svojou láskou.

Skôr či neskôr sa každý z nás bude musieť pozrieť do tvári smrti. Veď nie život, ale smrť predstavuje najväčšiu výzvu pre našu vieru. Preto potrebujeme vieru, ktorá  bude stačiť i na túto výzvu...

Sklamanie z nevypočutých modlitieb neraz vedie ľudí k horkosti a zatrpknutosti voči Bohu. Už nič dobré od Boha nečakajú. Nechcú „riskovať“ ďalšie sklamanie. Ale Marta medzi takýchto ľudí nepatrí.

Vzkriesenie a život sú neoddeliteľne spojené s Ježišom. On priam stelesňuje jedno i druhé. Potom platí, že kde je Ježiš prítomný, tam je i vzkriesenie prítomné. Preto je vzkriesenie nielen vecou...

Kresťan sa môže obávať umierania, ktoré niekedy býva veľmi bolestivé. Ale kresťan sa nemusí báť smrti, lebo tá sa pre neho stane bránou k večnému životu.

Večný život nezačína až po smrti, ale už pred smrťou. Začína vzťahom s Bohom, ktorý je večný. Vstúpiť do vzťahu s večným Bohom znamená vstúpiť do večného vzťahu. Mať večný život už tu a teraz.

Viera sama o sebe nestačí. Veď ľudia dnes veria vo všelijaké nezmysly. Nie viera je dôležitá, ale objekt viery je dôležitý. Nie čo verím, ale v koho verím. Ježiš nás pozýva k viere v Neho, k viere...

Dve sestry, tá istá situácia, tie isté slová. Ale Ježišova odozva v prípade Márie je úplne iná ako v prípade Marty. Keď ide o bolesť a zármutok, Ježiš nepoužíva šablónu. Lebo naše prežívanie bolesti...

Ježiš nie je imúnny voči našej bolesti. Čo vidia jeho oči, to pohne jeho srdcom. Naša bolesť Ho nenecháva ľahostajným.

Ak Boh chcel zabrániť našej smrti, tej večnej, nemohol zabrániť smrti svojho Syna. Boh neušetril smrti svojho Syna, aby nás ušetril večného zahynutia.

Svet, ktorý na počiatku vzišiel z rúk svojho Stvoriteľa ako krásny a veľmi dobrý, je v dôsledku ľudského hriechu znetvorený na nepoznanie. Pri pohľade na túto skutočnosť Ježiša pochytí hnev.

Kde je Ježiš, tam sa vchod do hrobu mení na východ z hrobu. Tam už náhrobný kameň nie je viac symbolom našej kapitulácie pred smrťou.

Ježišovmu stretnutiu s Lazárom stojí niečo v ceste, kameň privalený k vchodu do hrobu. Preto Ježiš vydá rozkaz: Odvaľte kameň! Ježiš neurobí to, čo môžu urobiť iní. On však urobí o chvíľu to, čo...

Príbeh Lazára a jeho sestier smeruje k svojmu vrcholu. Ježiš rozkáže odvaliť kameň od hrobu ich zosnulého brata. Okolostojacim sa v tej chvíli zastaví dych.

Každé utrpenie, ktoré vložíme Bohu do rúk sa stáva pre Neho príležitosťou, aby sa v Ňom oslávil. Môže sa osláviť tým, že nás toho utrpenia zbaví. Ale môže sa osláviť i tým, že nám ho pomôže niesť.

Pozoruhodná modlitba pri Lazárovom hrobe! Cez ňu nám Ježiš dáva nahliadnuť do tajomného vzťahu medzi sebou a Bohom, ktorý je vzťahom medzi Synom a Otcom.

Tam, kde končia všetky ľudské možnosti a všetky ľudské cesty, Ježiš otvára cestu života. Smrť nám môže vytrhnúť blízkych z našich rúk, ale nemôže ich vytrhnúť z Ježišových rúk.

Mária a Marta poznali Ježiša ako toho, ktorý má moc uzdraviť. Ale teraz Ho spoznali ako toho, ktorý má moc i vzkriesiť. Ježiš im nedal to, čo čakali, aby im mohol dať to, čo nečakali.

Smrť neudržala Lazára vo svojej moci, lebo musela kapitulovať pred Ježišovou mocou. Lazár sa na chvíľu stal jej korisťou, aby sa potom stal trofejou Ježišovho víťazstva nad ňou.

Lazárovo vzkriesenie je znamením, že čo Ježiš urobil na telesnej rovine, to robí i na duchovnej rovine. Ako vzkriesil telesne mŕtveho, tak kriesi i duchovne mŕtvych.

Tak ako pri iných Ježišových zázrakoch i tu sa našli takí, ktorí uveriť nechceli. Nemohli spochybniť pravosť zázraku, ale i tak odmietli uveriť v Autora zázraku. Lebo kto nechce veriť, ten neuverí, i...

Lazárovo vzkriesenie nezostane bez následkov. Stane sa poslednou kvapkou v pohári nenávisti židovskej veľrady voči Ježišovi. Cesta k Lazárovmu hrobu sa tak pre Ježiša stala cestou k vlastnému hrobu.

V očiach Kajfáša je smrť jedného zanedbateľnou cenou za záchranu národa. Ale smrť tohto jedného, Ježiša, bude v skutočnosti tou najvyššou cenou za záchranu národa. A nielen národa, ale celého sveta.

Lazárove sestry sa stali známe tým, čo ony urobili pre Ježiša. Ale Lazár sa stal známy tým, čo Ježiš urobil pre neho.

Čo Mária nevie vyjadriť slovami, to vyjadrí skutkom lásky, ktorý hovorí sám za seba.

Máločo tak obviní ľahostajných kresťanov ako zapálení kresťania. Nemáme radi, keď to niekto vedľa nás so svojou láskou k Ježišovi „preháňa“, lebo tým odhaľuje našu nelásku.

Po činoch obetavej lásky vždy zostáva krásna vôňa. To je spôsob, ako „prevoňať“ prostredie, v ktorom žijeme. A predsa sa nájde niekto, komu tento Máriin čin „nevonia“.

Sú príležitosti k činom lásky, ktoré buď využijeme, alebo definitívne premeškáme. Už sa nevrátia, ani nezopakujú. Buď dnes, teraz alebo nikdy.

Evanjelium zvestuje Boha, ktorý v Ježišovi rozbil alabastrovú nádobu svojho tela a na kríži vylial drahocennú masť svojej krvi. A to všetko z lásky k nám.

Len krok chýba k tomu, aby bol Ježiš korunovaný za kráľa. Stačí predniesť plamennú reč, využiť vlastenecké nadšenie zástupov a revolúcia môže začať.

Králi sveta založili svoju vládu mocou meča. Boží kráľ založí svoju vládu mocou lásky. Králi sveta prelievali cudziu krv, krv svojich nepriateľov. Boží kráľ preleje svoju vlastnú krv i za svojich...

Evanjelista Ján nám dáva nahliadnuť na udalosť Kvetnej nedele očami troch skupín: očami Ježišových učeníkov, očami zástupov a očami farizejov.

Žiaden z Ježišových zázrakov nevyvolal u ľudí takú odozvu ako vzkriesenie Lazára. Preto žiaden jeho zázrak nevyvolal také obavy židovskej veľrady ako práve tento.

My všetci sme sa narodili, aby sme žili. Ježiš sa však narodil, aby zomrel. Preto to najdôležitejšie na Ježišovi nie je život, ktorý žil, ale smrť, ktorou zomrel.

Existujú dva alternatívne spôsoby života. Buď život sebalásky, alebo život sebaobetujúcej sa lásky. Buď žijem pre seba, alebo žijem pre Krista a pre druhých. Tieto dva alternatívne spôsoby života...

Evanjelista Ján nezaznamenáva Ježišov modlitebný zápas v Getsemane. Ján má svoju verziu tohto zápasu, ktorý sa odohrá na Kvetnú nedeľu.

Vo chvíli, keď Boží Syn vezme na seba všetku vinu všetkých čias, stane sa niečo nepredstaviteľné: Hriech, ktorý nás mal celú večnosť oddeľovať od Boha, oddelí Syna od vlastného Otca. Ježiš v tej...

Ježiš je odpoveďou na nepokoj nášho srdca. Jeho smrť na kríži je riešením pre znepokojené svedomie človeka, ktoré túži po odpustení, po prijatí Bohom. Preto je Ježišova príťažlivosť univerzálna, lebo...

Je čas na rozhovory a je čas na rozhodnutie. Čas na rozhovory bol doteraz. Ale teraz prišiel čas na rozhodnutie. Ľudia radi diskutujú, ale už sa neradi rozhodujú. Keď však ide o Ježiša, sme postavení...

Je čas, keď človek môže uveriť, ale nechce. Ale kto nechce, keď môže, skončí tak, že i keď bude chcieť, už nebude môcť.

Strach z ľudí i strach o seba už mnohých pripravil o spásu. Toto je cena, ktorá sa platí za strach. Príliš vysoká cena.

Ľuďom viac záleží na tom, čo si o nich myslia iní než na tom, čo si o nich myslí Boh. Táto závislosť od mienky ľudí už mnohých pripravila o spasenie. Človek radšej umlčí svoje svedomie, potlačí i tie...

Poslednýkrát stojí Ježiš pred svojimi poslucháčmi. Poslednýkrát k nim prehovorí. Keď Ho najbližšie uvidia, bude stáť pred Pilátom so spútanými rukami a s tŕňovou korunou na hlave. Čo povie na záver...

Keby nám Boh dopredu ukázal, čo nás čaká v budúcnosti, tak by sme to asi neuniesli. Ale to, čoho sme ušetrení my, nebol ušetrený jeho Syn. Ježiš vedel, že prišla jeho hodina.

Ľahšie sa slúži tomu, kto je nad nami, alebo tomu, kto je pod nami, ako seberovnému. Avšak spoločenstvo veriacich nemá byť miestom vzájomného súperenia, ale miestom vzájomnej služby.

Umývaním nôh Ježiš ukázal svojim učeníkom, v čom spočíva pravá veľkosť v Božom kráľovstve. Nie v tom, ako vysoko vystúpime, ale ako nízko zostúpime. Nie v tom, koľkí slúžia nám, ale koľkým slúžime my.

V udalosti umývania nôh máme odpoveď na otázku, ako by konal Boh, keby bol človekom. Konal by tak, ako tu koná Ježiš. On, vtelený Boží Syn, sa opáše zásterou otroka a svojim učeníkom preukáže tú...

Na udalosť umývania nôh dopadá tmavý tieň, tieň zrady. O čom učeníci nemajú ani najmenšie tušenie, o tom Ježiš veľmi dobre vie.

Ježiš v predvečer svojej smrti oznámi učeníkom, že zradca je medzi nimi. Táto skutočnosť však v nich vyvolá otázku, ako je to potom s Ježišovým vyvolením.

Ježiš doteraz hovoril o sebe ako o poslanom a o svojom Otcovi ako o tom, ktorý Ho poslal. Teraz však prvýkrát hovorí o tých, ktorých On, Ježiš pošle.

Láska k peniazom dokáže človeka zdeformovať na nepoznanie. Dokáže i z učeníka urobiť zradcu.

Nemáme merať Božiu lásku k nám okolnosťami nášho života, ale jedine krížom. Ak chceme vedieť, ako nás miluje, musíme sa pozrieť na kríž.

Kríž je nielen meradlom Božej lásky k nám. Je i normou pre našu lásku k druhým. Veľmi vysokou normou. Preto len ten, kto je premožený Kristovou láskou k sebe, môže milovať nesebeckou láskou druhého.

Nové prikázanie, ktoré Ježiš dáva učeníkom, má význam dvoma smermi. Smerom dovnútra sa stáva normou pre všetkých jeho nasledovníkov. Smerom navonok sa stáva svedectvom tomuto svetu.

Na Veľký piatok nikto z učeníkov neobstojí, ani Peter nie. Práve naopak. Ten, kto mal silácke reči, skončí ako úplný slaboch na dvore veľkňaza. Peter, ktorý chcel stavať na svojej láske k Ježišovi...

Naša túžba po domove, v ktorom budú naplnené naše najhlbšie potreby,  je však výsledkom nášho tušenia, že taký domov naozaj existuje. Že také miesto, do ktorého naša bytosť presne zapadne, je naozaj...

Ježiš si pre nás príde, aby nás priviedol na miesto, ktoré pre nás pripravil. O tomto mieste nám veľa neprezradil. Neopísal nám jeho krásu. Ale to, čo nám o ňom povedal, nám úplne stačí.

Ježiš sľubuje svojim učeníkom dva príbytky, jeden v nebi a druhý na zemi. Príbytok v nebi slúži na to, aby tam, kde je On, sme raz aj my boli spolu s Ním. Príbytok na zemi, v našom srdci slúži na to...

Už či vedome alebo nevedome túžime po mieste, v ktorom budú naplnené naše najhlbšie potreby. Po mieste, kde naša duša bude môcť bezpečne spočinúť. Kde budeme prežívať ničím nenarušené vzťahy lásky...

Ak chceme vidieť Boha, musíme sa pozrieť na Ježiša. Ak chceme vedieť, aký je Boh, pozrime sa na to, aký je Ježiš. Lebo čo platí o Ježišovi, platí i o Bohu. Čo platí o Synovi, platí i o Otcovi.

Všade tam, kde moc evanjelia premieňa životy ľudí a kde sa rodia noví ľudia pre nebo, sme svedkami väčších skutkov. Moje i tvoje vzkriesenie z duchovnej smrti pre večný život tak bolo väčším skutkom...

Keď hájime Božie záujmy na zemi, môžeme v Ježišovom mene pre ne prosiť o podporu. Cez modlitby tak môžeme mať účasť na väčších skutkoch, než aké konal Ježiš. Môžeme mať účasť na zázrakoch, ktoré...

Doteraz bol Ježiš Tešiteľom učeníkov. Odteraz prevezme jeho úlohu iný Tešiteľ, Duch pravdy. Veď aj Božie dieťa potrebuje potešenie.

To, čo my potrebujeme, nie je len potešenie. Potrebujeme Tešiteľa. V čase zármutku, obáv a strachu naším potešením tak nie sú len slová potešenia, ale aj osoba Tešiteľa.

Vo vzťahu k Ježišovi sú láska a poslušnosť spojené nádoby. Ježiš našu lásku k Nemu meria našou poslušnosťou jeho slovu.

Pokoj, ktorý Ježiš dáva, je v tom, že On na kríži vzal na seba naše hriechy, zaplatil svojím životom za naše viny, aby nás raz navždy zmieril s Bohom.

Ratolesť neslúži na okrasu. Má priniesť slávu vinohradníkovi. Preto sa Otec stará o to, aby sme žili plodný, nie pohodlný život.

Vy ste moji priatelia... Ťažko slovami vyjadriť výsadu, ktorú tu Ježiš udelil svojim učeníkom. Už len jedna ju prevýši. Tá, keď ich po svojom vzkriesení nazve svojimi bratmi.

Keď Ježiš hovorí o nenávisti sveta, nemyslí tým jednotlivcov, ale svet ako celok. Svet je vzbúrené ľudstvo, ktoré od pádu prvého človeka stojí v konflikte s Bohom. Preto si kresťania o svete nemajú...

Všetky hriechy človeka vyplývajú z tohto jedného hriechu, že človek odmieta Krista, neverí v Neho, aby nemusel uznať jeho nárok na svoj život.

Ježiša zatknú a učeníci sa zbabelo rozutekajú. Z ich viery nezostane nič. Miesto nej sa do ich duše vkradne hlboký nepokoj. Prežijú veľké sklamanie zo seba. Poznanie, že sú oveľa slabší, telesnejší...

My nič tak nepotrebujeme pre svoj život ako byť bytostne zakorenení v Božej láske. Mať istotu jeho lásky, o ktorú nás nemôžu pripraviť žiadne okolnosti života. Lebo len hlboká dôvera v to, že sme...

Kríž zjavuje Boha v jeho plnosti ako toho, ktorý súdi a trestá hriech človeka, lebo je spravodlivý Boh. Ale ktorý zároveň zachraňuje a odpúšťa hriešnikovi, lebo je milostivý Boh.

Nič nie je vzdialenejšie od pravdy ako taký obraz Syna, ktorý stojí medzi rozhnevaným Bohom a hriešnym človekom a snaží sa mierniť Otcov hnev na človeka.

Tak sme Synovi prirástli k srdcu, že On si nevie predstaviť večnosť vo svojej sláve bez nás. On nás tam chce mať pri sebe. A bude tam mať všetkých, ktorých Mu Otec dal ako svoj dar lásky.

Osobu nemôžeme poznať inak než osobne. Poznať Boha znamená vstúpiť s Ním do vzťahu lásky a oddanosti k Nemu. A cez tento vzťah s Bohom vstupujeme do večného života.

Nebyť zo sveta znamená celé ťažisko svojho života preniesť z tohto sveta do Božieho sveta. Naša nová totožnosť je tak daná naším novým pôvodom. Narodili sme sa z Boha a pre Boha.

Ako dochádza k tomu, že človek, ktorý bol pôvodne zo sveta, už viac nie je zo sveta? Ježiš túto zmenu opisuje z dvoch strán, z Božej i ľudskej. Tá Božia hovorí o Božej iniciatíve a tá ľudská o našej...

Nemôžeme očakávať, že svet sa bude k nám správať inak, ako sa správal k nášmu Pánovi. Že bude nenávidieť Krista a milovať nás.

Ježiš odchádza k svojmu Otcovi, ale svojich učeníkov necháva v nepriateľskom prostredí. Jeho poslanie v tomto svete končí. Ich poslanie ešte len začne. Čo môže pred svojím odchodom pre nich urobiť?

Keď sme poslaní do sveta, nemôžeme sa izolovať od sveta, lebo nebudeme mať komu slúžiť. Keď sme poslaní do sveta, nemôžeme sa ani prispôsobiť svetu, lebo nebudeme mať čo povedať. Musíme si zachovať...

Mnohí v priebehu dejín zaplatili svojím životom za to, aby sa slovo evanjelia dostalo v pôvodnom znení až k nám. Aby sme ho mohli počuť i my. Teraz je rad na nás, aby sme ho odovzdali ďalej. Aby...

Slovo evanjelia nie je len o mne, ale aj o Bohu. Je nielen o mojej beznádejnej situácii pred Bohom, ale i o Božom riešení mojej situácie. Tým riešením je Kristus, Boží Syn, ktorý vzal na seba moju...

Ježiš sa nemodlí za organizačnú, ale za organickú jednotu. Organizačná jednota má inštitucionálnu podobu, kde všetci sú „pod jednou strechou“. Organická jednota je duchovnej povahy.

Svet potrebuje nielen niečo počuť, ale i niečo vidieť. Potrebuje nielen počuť zvesť evanjelia, ale aj vidieť moc evanjelia demonštrovanú v živote kresťanov. To, ako evanjelium dokáže spojiť...

Keď sa Ježiš modlí za seba, hovorí: Nie ako ja chcem. Ale keď sa modlí za druhých, i za nás, hovorí: Otče, chcem. Keď ide o Neho, prijíma Otcovu vôľu pre seba. Keď ide o nás, oznámi svoju vôľu Otcovi.

Slávou nekončí Otcovo dávanie Synovi. Otec chce obdarovať Syna ešte niečím, čím by vyjadril svoju najhlbšiu lásku k Nemu a potešil Ho. Otec tu robí niečo, nad čím sa nám zastaví rozum.

To, že Otec miluje Syna, je pochopiteľné. Ale to, že nás Otec miluje rovnakou láskou ako Syna, je nepochopiteľné. Syn je milovania hodný. My nie sme. Syn je hodný Otcovej lásky. My nie sme. Aká to...

Najväčšou túžbou milujúceho je vidieť tvár milovaného. Ale my nevidíme toho, ktorého milujeme. Najväčšou túžbou veriaceho je vidieť toho, v ktorého verí. Ale my nevidíme toho, v ktorého veríme...

Nikto z nás nezažije na sebe takú nespravodlivosť ako Ježiš. A predsa, keď sa stretneme s krivdou a s nespravodlivým jednaním, keď na vlastnej koži pocítime neférové jednanie sveta, vtedy si...

Na Ježiša je vydaný zatykač. Ale ešte nikdy sa zatknutie neodohralo za takých okolností ako Ježišovo zatknutie. Od začiatku až do konca je to Ježiš, ktorý ho režíruje. On vyberá čas, miesto i spôsob...

Všemocný Stvoriteľ, skrze ktorého bolo všetko stvorené a bez ktorého nepovstalo nič z toho, čo povstalo, sa dobrovoľne vydá napospas svojmu stvoreniu, svojim nepriateľom. Prečo? Aby položil svoj...

Ježiš radšej stratí svoj život, ako by mal stratiť čo len jednu svoju ovečku. Ale ako môžeme mať istotu, že sa tak naozaj stane? Že On naozaj nestratí ani jednu z nich?

Peter berie do rúk meč, aby prelial cudziu krv. Ale Ježiš berie do rúk kalich súdu a utrpenia, aby tak na kríži prelial svoju vlastnú krv. Meč je zbraň tohto sveta, ktorá nepatrí do arzenálu...

Na Ježišovi vidíme, že je možné mať spútané ruky a predsa byť slobodný. Neslobodný je veľkňaz. Je spútaný nenávisťou voči Ježišovi. Nič si tak nepraje ako jeho smrť, o ktorej i sám rozhodol vo...

Boh vo svojej nesmiernej milosti nepodal kalich svojho hnevu a súdu hriešnemu a vinnému človeku, ale podal ho do rúk svojho milovaného, nevinného  Syna.

Peter spozná, že nie je taký, ako si o sebe myslel. Že nie jeho Pán sa mýlil v ňom, ale že on sa mýlil sám v sebe. Že je schopný urobiť práve to, o čom bol taký presvedčený, že jemu sa to stať nemôže...

Všetko, na čo bol Peter taký pyšný, na čom si tak zakladal, na svojej vernosti, láske a oddanosti Ježišovi, to všetko na dvore veľkňaza ľahlo popolom. Tam Peter spoznáva, že nie je taký, ako si o...

Keď Peter pochopil, že nejde o to, aby on zomrel za svojho Pána, ale aby jeho Pán zomrel za neho, všetko sa zmenilo. Ak si do Veľkej noci zakladal na svojom vzťahu k Pánovi, od Veľkej noci si už...

Pre nás je Petrovo zapretie veľkým povzbudením. Na ňom vidíme, z akého materiálu Kristus buduje svoju cirkev. Peter, Skala, musel byť najskôr rozbitý na prach, na piesok. Musel prejsť potupným...

Náboženstvo dokáže urobiť človeka úplne slepým pre to, čo je a čo nie je hriech. Zamieňa vnútornú čistotu za vonkajšiu. A tak vonkajšou čistotou tak nahrádza tú vnútornú.

Práve preto, že Ježišovo kráľovstvo nie je z toho sveta, v tomto svete jeho Kráľ nemôže inak ako trpieť, trpieť i pod Pontským Pilátom.

Takáto je pravda o Pilátovi i o nás. Pýtame sa: Čo je pravda?, a potom sa od nej odvrátime a ukrižujeme ju. To je smutná pravda o nás.

Pilátova veľkonočná amnestia je však paradoxne obrazom inej, Božej amnestie. Na mieste, kde mal visieť vinný Barrabbáš, bude visieť nevinný Ježiš.

Ježiš, alebo Barabbáš. Toto je voľba, pred ktorú na Veľkonočný piatok Pilát postaví Židov. Je to však i voľba všetkých národov a ľudí tohto sveta. Veď celý svet dnes stojí pod znamením Barabbáša...

Veľkňazom veľmi záleží na tom, aby v očiach židovského národa Ježiš zomrel ako ten, na ktorom spočíva Božie prekliatie a zavrhnutie. Kto je ukrižovaný, predsa nemôže byť Mesiáš!

To najhoršie, čoho je človek schopný – zabiť Božieho Syna, Boh obráti na to najlepšie, čoho je len On schopný – zachrániť hriešneho človeka.

Bohom vyvolený a poslaný Záchranca je zavrhnutý tými, ktorých prišiel zachrániť. Ale jeho zavrhnutie je súčasťou Božieho plánu záchrany.

Kráľovstvá sveta zanikli smrťou svojich kráľov. Ježišovo kráľovstvo bolo založené smrťou svojho Kráľa.

Trojnásobné naplnenie Písma prezrádza, že v tej chvíli sa na kríži neplní plán Židov a pohanov, ale iný, Boží plán. Že všetky nitky sa zbiehajú v skrytej ruke Boha, ktorý vydal svojho Syna na smrť...

Takýto je náš Kráľ, ktorý zomiera na kríži. On, ktorý na svojich pleciach nesie celú ťarchu vykúpenia sveta, prejaví milujúci záujem a starosť o zaopatrenie svojej matky.

My si nemôžeme vybrať, či zomrieme alebo nie. Ježiš si mohol vybrať. A vybral si smrť, dobrovoľne z lásky k nám. On rozhodol o čase svojej smrti.

V celých dejinách nezaznelo také slávne a víťazné zvolanie ako to, ktoré zaznelo z Ježišových úst vo chvíli jeho smrti na kríži: Je dokonané!

všetko, čo bolo potrebné pre našu spásu, bolo vykonané. Vykonal to za nás a pre nás Ježiš. Keď povedal: Je dokonané, tak Ho vezmime za slovo. Keď Bohu stačí, čo vykonal Ježiš na kríži, nech to stačí...

On je Ten, ktorého sme aj my prebodli. Nie kopijou, ale svojím hriechom. Vďaka Bohu, že krv tohto Baránka neprivoláva na nás pomstu, ale odpustenie! Neprivoláva na nás Boží súd a hnev, ale ho od nás...

Odhodlá na najodvážnejší krok v živote. Nemal odvahu priznať sa k živému Ježišovi. No teraz našiel odvahu priznať sa k ukrižovanému Kristovi. Hoci riskuje nenávisť Židov i podozrenie Rimanov, predsa...

Prvé veľkonočné ráno začína pre Máriu veľkým sklamaním. Príde k Ježišovmu hrobu a ten je prázdny. Chce oplakať mŕtve telo svojho Pána a tela niet! To, čo je dnes pre nás dôvodom k veľkej radosti, je...

Najťažšie cesty v živote človeka sú tie, ktoré vedú na cintorín. Cesty k hrobom, v ktorých ležia naši drahí. Práve na takej ceste vidíme Máriu Magdalénu v to prvé veľkonočné nedeľné ráno. Jej kroky...

Keď On žije, potom sa už niet čoho a koho báť. Temná minulosť sa už nevráti, lebo Ježiš sa vrátil z ríše smrti a pekla ako Víťaz. Preto budúcnosť, Máriina i tá naša, je v bezpečí.

V to prvé veľkonočné ráno sme svedkami zvláštnych pretekov. Peter a Ján bežia k Ježišovmu hrobu, aby si overili správu, s ktorou prišla Mária. Ktorý z nich bude pri hrobe prvý? Ján je rýchlejší, ale...

Požehnané sklamanie! Možno niečo podobné poznáme i my vo svojom živote. Nosíme v sebe rôzne túžby, nádeje, očakávania, ktoré keď sa nenaplnia, prežívame sklamanie. Až neskôr zistíme, že nič lepšie sa...

byť v Ježišovej prítomnosti je jedna vec a osobne sa s Ním stretnúť je celkom iná. Môžeme Byť v jeho prítomnosti a odísť domov bez toho, aby sme sa s Ním osobne stretli. Lebo tak ako Márii aj nám...

Medzi Máriou a Vzkrieseným leží tajuplná deliaca čiara, ktorá od seba oddeľuje to pozemské od nebeského, časnosť od večnosti, Boha od človeka. On už nepatrí na túto stranu, na stranu pominuteľného...

Boží Syn sa stal ľudským dieťaťom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi. Vďaka Kristovej obeti je na zemi založená Božia rodina, ktorá má v Bohu svojho Otca a v Ježišovi svojho Brata.

Mať Otca v nebi znamená mať svoj domov v nebi. Práve tam vystupuje Ježiš, aby nám tento domov pripravil. On nás predišiel ako náš prvorodený Brat, aby si nás jedného dňa vzal k sebe.

Ježišov pokoj nie je len pokoj pre ustrašené srdcia, ale najmä pokoj pre znepokojené svedomie. Nerieši v prvom rade strach z ľudí, ale najmä strach z Boha. Veď nie je to človek, ktorý pre nás...

Preto prvé slová vzkrieseného Ježiša hovoria o pokoji: Pokoj vám! To nie je len prianie pokoja, to je oznámenie pokoja, dar pokoja, ktorý má základ v odpustení hriechov. Lebo bez odpustenia niet...

Dvakrát Ježiš povie: Pokoj vám! Jeho prvé Pokoj vám! sa týka nášho spasenia. To druhé sa týka nášho poslania.

Vzkriesený Pán dáva nielen pokoj, ale i poslanie. A komu Ježiš dáva poslanie, tomu dáva i zmocnenie.

Vzkriesený Pán dáva svojej cirkvi nielen misijné poslanie a misijné zmocnenie, ale i misijnú zvesť. Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené...

Tomáš nechce veriť preto, aby mu to prinieslo pokoj duše, aby sa mu ľahšie žilo. Chce dospieť k viere na základe poznania pravdy. Lebo pravda je jediný dôvod, prečo veriť a byť kresťanom.

Tomášov príbeh nás učí, že treba mať odvahu nepredstierať vieru a neskrývať svoje pochybnosti. Že treba mať odvahu vyjadriť svoje pochybnosti aj v cirkvi, medzi veriacimi. Pochybnosti sú totiž...

Uprostred miliónov a miliónov úst a slov v nebi počujú i nás, i naše ústa, i naše slová. Každé jedno z nich. Ani jedno sa nestratí, ani jedno nebude prepočuté či prekričané slovami iných ľudí. Lebo...

Tomáš prežije nesmierny úžas nad tým, že vo vzkriesenom Ježišovi sa nebo zaujíma o neho, že v Ježišovi sa sklonilo k nemu ako k jednotlivcovi. Že vo vzkriesenom Pánovi nebo otvorilo svoje ústa...

Keď máme pochybnosti o svojom spasení, Ježiš nám hovorí: Pozri moje ruky a môj bok! Na mojich dlaniach je vyryté tvoje meno.

Boží Syn nám ukazuje svoje ruky a bok, aby sme videli a verili, že v tomto svete, ktorý je plný ľudských rán, žije Boh, ktorý na svojom tele nesie jazvy po svojich ranách.

Boh nechce, aby náš vzťah k Nemu bol založený na dôkazoch, ale na dôvere. A dôvera v Boha sa nerodí z viditeľných dôkazov, ale z neviditeľného slova.

Všetko, čo Ján zapísal, slúži na to, aby čitatelia tohto evanjelia mali hodnoverné svedectvo očitého svedka. A na základe jeho svedectva mohli sami uveriť.

Keď nám začne viac záležať na požehnanom ako na pohodlnom či úspešnom živote, pochopíme, že bez Ježiša naozaj nič trvalé a hodnotné, nič požehnané v živote nedosiahneme.

Povolanie „loviť“ ľudí sa odohráva na pozadí neúspešného rybolovu, ktorý sa Ježišovou mocou zmení na úspešný. Rybolov sa tu stáva duchovným podobenstvom pre misiu, evanjelizáciu, ktorú majú učeníci...

Niekto uviazne pri plnej sieti, takže pre ryby nevidí Pána, pre požehnanie zabudne na Darcu. Ale Darca je viac než dar. Požehnanie je vzácne, ale žehnajúci Pán je vzácnejší.

Niekedy povieme: Pane, buď naším hosťom. Ale ono je to presne naopak. Pán nie je môj hosť, ale ja som jeho hosť. Nie ja hostím Jeho, ale On hostí mňa. Nie ja pripravujem pre Neho stôl, ale On pre mňa...

Ježiš je darcom nových začiatkov. Naše zlyhania a previnenia ešte neznamenajú koniec. Veď preto ich Ježiš vyniesol na kríž, aby milosť mala posledné slovo, nie hriech. Ale nie bez pokánia, nie bez...

Tu máme vianočnú zvesť v podaní evanjelistu Jána. Čo iní evanjelisti opísali historicky – narodenie Ježiša v Betleheme, Ján vyjadril teologicky: A Slovo sa stalo telom. Boh sa stal človekom. Ako sa...

Keď Boh chcel vstúpiť do nášho sveta a mať účasť na ľudskom živote, musel sa narodiť z človeka ako dieťa. Keď človek chce vstúpiť do Božieho sveta a mať účasť na božskom živote, musí sa narodiť...

Skalou, ktorá sa nepohne, je len jeden, Kristus. A Peter musel spoznať, a to i za cenu vlastného zlyhania, že si nemôže zakladať na sebe, jedine na svojom Pánovi. A že ani nové meno nie je zárukou...

Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo? Ako odpovedať tomu, ktorý všetko vie? Čo Mu teraz povedať, keď sa po tom všetkom pýta na moju lásku? Pane, ty vieš, že ťa mám rád. Neviem, či viac, či...

Náš vzťah k Ježišovi nemôžeme založiť na našej láske k Nemu, ale jedine na jeho láske k nám. On miluje nás a len preto my môžeme milovať Jeho. Milujeme, lebo sme nekonečne milovaní.

Omilosteným hriešnikom môže slúžiť len ten, kto sám žije z Božieho odpustenia. So slabosťami oviec môže sväto zaobchádzať len ten, kto si je vedomý svojich vlastných slabostí. Zlyhania druhých môže...

Nie náhodou výzva k nasledovaniu prichádza po Petrovom vyznaní lásky. Len kto miluje, ten i nasleduje. Len ten, kto miluje, je ochotný zaplatiť i cenu za nasledovanie. Lebo nasledovanie Krista vždy...

Čo ťa do toho, akou cestou vedie Pán toho druhého! Ty ma nasleduj! Neporovnávaj, nepozeraj sa okolo seba na druhých, ale verne nasleduj svojho Pána! I v tom budúcom roku, ktorý je pred tebou.